Rok 1960

Podla § 240 ods. 2 tr. por. súd pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby iba v prípade vrátenia veci prokurátorovi podla § 238 ods. 3 tr. por., ak prokurátor prehlási, že skutok novo najavo vyšlý nestíha. Takýto postup nie je však možný pri vrátení veci prokurátorovi podla § 239 ods. 1 tr. por. V takovom prípade je prokurátor povinný po došetrení podať obžalobu novu (ak nechce urobiť vo veci iné rozhodnutie, napr. zastaviť trestné stíhanie) a súd je povinný za podmienok uvedených v § 196 tr. por. podanú obžalobu znovu predbežne prerokovať a obžalobu prijať, ak sú pre prijatie obžaloby splnené podmienky. Pod pojem verejnej veci nespadá obstarávanie všetkých úloh plynúcich z hospodársko-organizátorskej funkcie štátu, ale iba tých, ktoré svojím spoločenským významom prevyšujú veci všeobecného záujmu, ako to má na mysli napr. ustanovenie § 181 a násl. tr. zák.

K výkladu pojmu osoby odkázané výživou na usmrceného podle § 356 obč. zák.

Pro otázku náhrady škody způsobené tím, že zaměstnanec na sebe převedl zboží odcizené z majetku v socialistickém vlastnictví, je rozhodující celá hodnota na něho převedeného zboží, nikoli jen výtěžek, jehož zaměstnanec nabyl prodejem věcí pocházejících z trestného činu.

Ustanovení § 76 odst. 4 tr. zák. vyžaduje opatření zdroje příjmů u pachatele, nikoliv u někoho jiného. Pokud se proto pachatel ke škodě majetku v socialistickém vlastnictví sám neobohatí, nemůže se dopustit rozkrádání majetku v socialistickém vlastnictví výdělečně ve smyslu § 245 odst. 2 písm. a) tr. zák. Účastenství obžalovaného na trestné činnosti vedoucího výkupního skladu by bylo možno jinak posoudit jako spolupachatelství, avšak vzhledem k tomu, že obžalovaný svým účastenstvím umožňoval, aby se vedoucí skladu obohacoval ke škodě majetku výkupního podniku po výdělečném způsobu, nutno trestnou činnost obžalovaného posoudit jako pomoc k trestnému činu rozkrádání majetku v socialistickém vlastnictví podle § 245 odst. 1 písm. c), odst. 2 písm. a) tr. zák.

Účastníkom konania o schválenie dohody v mene maloletých poručencov na súde poručenskom nie je dedič, ktorý dohodou v konaní o prejednanie dedičstva bol určený za prejímatela dedičstva ako rolníckeho podniku. Tento dedič nemá preto sťažnosť proti uzneseniu poručenského súdu o neschválení tejto dohody poručenským súdom.

Rozhodnutie o tom, do akej miery je osoba, ktorej bol uložený právoplatne trest, účastná amnestie, činí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici. Pre súd, ktorý uvažuje pri svojom rozhodovaní o tom, či má alebo nemá v zmysle § 22 ods. 4 tr. zák. použiť ustanovenia o dodatkovom treste, je však úvaha o tom, či má alebo nemá byť na obžalovaného hladené dotyčne jeho predchádzajúceho odsúdenia, akoby nebol odsúdený, riešením predbežnej otázky v zmysle § 4 ods. 1 tr. por. Akonáhle právoplatné rozhodnutie podla § 391 tr. por. o použití amnestie už príslušný súd urobil, je povinnosťou súdu rozhodujúceho v zmysle § 22 ods. 4 tr. zák. o možnosti použiť ustanovenia o dodatkovom treste, vziať toto rozhodnutie za podklad svojho rozhodnutia.

Nie je možno povoliť exekúciu, ak v čase rozhodnutia súdu prvej stolice lehota na plnenie, daná dlžníkovi, ešte neuplynula.