Sešit č. 7-8/1977

V prípade zrušenia rozsudku, ktorým bol uložený súhrnný trest, obnoví sa platnosť výroku o treste v predchádzajúcom rozsudku zrušeného pri ukladaní súhrnného trestu podla § 35 ods. 2 veta druhá Tr. zák. Ak v novom konaní nedôjde k odsúdeniu obžalovaného a uloženie súhrnného trestu preto už neprichádza do úvahy, nemožno uložiť trest za trestné činy, z ktorých bol páchatel uznaný za vinného predchádzajúcim rozsudkom, pretože obnovením platnosti výroku o treste v tomto rozsudku je i v tomto smere vec právoplatne rozhodnutá.

Ak bol predchádzajúci trest uložený trestným rozkazom a nový trest sa ukladá rozsudkom, musí sa za podmienok § 35 ods. 2 Tr. zák. uložiť súhrnný trest. Uloženie súhrnného trestu prichádza v takomto prípade do úvahy vtedy, ak súd odsudzuje obvineného za trestný čin (prečin), ktorý spáchal skôr než mu bol doručený trestný rozkaz. Nie je rozhodujúce, kedy bol trestný rozkaz vydaný, pretože len doručenie trestného rozkazu a nie už jeho vydanie má účinky spojené s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku (§ 314e ods. 4 Tr. por.).

Zánik trestnej zodpovednosti pre účinnú lútosť podla § 214 Tr. zák. predpokladá, že tu existovali všetky podmienky trestnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy podla § 213 Tr. zák., vrátane zavinenia a že trestná zodpovednosť zanikla až neskoršie, po ich splnení. Preto zastavenie trestného stíhania podla § 172 odst. 1 písm. f) Tr. por., t. j. preto, že zanikla trestnosť činu, neprichádza do úvahy vtedy, keď obvinený síce neplnil vyživovaciu povinnosť, ale bez svojho zavinenia; v takom prípade treba zastaviť trestné stíhanie podla § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por., t. j. preto, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, nie je trestným činom.

Prekonanie odporu, ktorý smeruje k zmareniu oprávneného služobného zákroku (použitie fyzickej sily na predvedenie vodiča motorového vozidla, odôvodnene podozrivého z požitia alkoholických nápojov, ktorý odmieta dobrovolne sa nechať predviesť a zákroku príslušníkov ZNB sa vzpiera), je právom i povinnosťou príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (§ 32 odst. 1 zák. č. 40/1974 Zb.). Preto nutná obrana proti takémuto zákroku príslušníkov ZNB nie je prípustná a použitie násilia na zamedzenie zákroku treba považovať za trestný čin útoku na verejného činitela podla § 155 odst. 1 Tr. zák.

Ak páchatel zamýšlal spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví a takáto ujma bola jeho činom spôsobená, hoci iným spôsobom než si páchatel predstavoval, je spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví kryté jeho úmyselným zavinením a páchatel je zodpovedný za trestný čin ublíženia na zdraví podla § 222 odst. 1 Tr. zák. Len v prípade, keby ťažká ujma na zdraví vznikla podstatne iným než zamýšlaným spôsobom, bolo by treba posúdiť konanie páchatela ako pokus trestného činu ublíženia na zdraví podla § 8 odst. 1, § 222 odst. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podla § 224 odst. 1 Tr. zák. Takéto prípady však nemožno nikdy posúdiť len ako trestný čin ublíženia na zdraví podla § 221 odst. 1, 3 Tr. zák., pretože sa tým nevystihuje skutočnosť, že páchatel mal úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví.

Z toho, že k vydobytí peněžitého trestu byl nařízen výkon rozhodnutí prodejem movitých věcí obviněného, avšak po vykonaném prodeji těchto věcí byl výtěžek z prodeje rozhodnutím soudu přikázán poškozenému k úhradě jeho přednostní pohledávky, nelze dovodit, že tím je výkon peněžitého trestu zmařen ve smyslu § 344 odst. 2 tr. ř.

I. Výslech svědka (§ 101 a násl. tr. ř.) nelze provést takovým způsobem, že orgán činný v trestním řízení dá svědkovi přečíst protokol o výpovědi jiného svědka a vyslýchaný svědek prohlásí potom do protokolu, že tato výpověď má být považována za jeho vlastní výpověď. Takové prohlášení nelze považovat za důkaz výslechem svědka a nelze k němu při rozhodování přihlížet.