Sešit č. 7-8/1978

Ukládá-li soud trest odnětí svobody za více trestných činů podle zásad uvedených v § 35 odst. 1, 2 tr. zák., z nichž nejpřísnější je trestný čin spáchaný formou přípravy (§ 7 tr. zák.), může za použití § 40 odst. 2. tr. zák. uložit trest odnětí svobody pod dolní hranici nepřísnější trestní sazby i bez podmínek § 40 odst. 1 tr. zák.,nikoli však pod dolní hranici trestní sazby nejpřísnějšího sbíhajícího se trestného činu, který byl dokonán nebo o který se pachatel pokusil pod dolní hranici sazby stanovené za tento trestný čin lez uložit trest jen za splnění podmínek uvedených v § 40 odst. 1 tr. zák.

Zastaveniu trestného stíhania podla ustanovenia § 188 odst. 2 Tr. por. z dôvodov § 172 odst. 2 písm. a) Tr. por. nebráni skutočnosť, že trestný čin, ktorý je uvedený v obžalobe, je k inému trestnému činu v pomere podla § 35 odst. 2 Tr. zák. Takýto postup je však na mieste len vtedy, ak po zhodnotení rozhodujúcich okolností by po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní prichádzalo do úvahy použitie § 37 Tr. zák., t. j. upustenie od uloženia súhrnného trestu, prípadne vtedy, keby súhrnný trest, ktorý by sa mal uložiť, bol len o málo prísnejší než trest uložený predchádzajúcim rozsudkom.

Pod pojmom opustenie dieťaťa podla § 212 odst. 1. Tr. zák. treba rozumieť konanie, následkom ktorého je dieťa, neschopné samo si pomôcť, ponechané svojmu osudu, teda prerušenie starostlivosti o dieťa za takých okolností, keď vzniká pre dieťa nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo smrti. Takúto ochranu má mať predovšetkým dieťa útleho veku, ktoré nie je schopné vlastnými silami čeliť nepriaznivej situácii, v ktorej sa ocitlo. Ale môže ísť aj o staršie dieťa, ak pre svoju nesamostatnosť, ako aj podmienky prostredia, kde zostalo opustené, nie je schopné samo sa vymaniť z hroziaceho nebezpečenstva. Pojem vystavenie dieťaťa nebezpečenstvu smrti alebo ublíženiu na zdraví podla § 212 odst. 1 Tr. zák. treba vykladať ako stav nebezpečenstva, pri ktorom záchrana dieťaťa je vystavená len náhode, aj vtedy, ak dieťa mohlo byť zavarované inou osobou, avšak nie je isté, či sa táto osoba dieťaťa skutočne ujme a poskytne mu potrebnú pomoc.

Za nedovolené podnikanie v zmysle § 118 Tr. zák. treba považovať nielen vykonávanie výrobnej alebo inej zárobkovej činnosti vo väčšom rozsahu bez potrebného povolenia, ale aj nad rámec povolenia. Ak mal páchatel povolenie vykonávať súkromné stolárstvo a strojzámočnícke práce sám a za pomoci rodinných príslušníkov, zamestnával však neoprávnene cudzie osoby ako pracovné sily, prekročil rámec udeleného povolenia a jeho činnosť treba považovať za neoprávnenú v zmysle § 118 odst. 1 Tr. zák. Pri splnení podmienok § 88 Tr. zák. môže skutočnosť, že páchatel zamestnával iného ako pracovnú silu, podmieňovať zároveň použitie vyššej trestnej sadzby podla § 118 odst. 2 písm. a) Tr. zák.

Osoba, ktorá bola pôvodne spoluobvinená a u ktorej toto procesné postavenie zaniklo vylúčením veci zo spoločného konania (§ 23 odst. 1 Tr. por.), prípadne skončením trestného stíhania v dôsledku jeho zastavenia alebo v dôsledku právoplatného rozsudku, sa vo veci proti bývalému spoluobvinenému vypočuje ako svedok. Ak sa ešte vedie spoločné tr. stíhanie, nemôže byť spoluobvinený vypočutý o tr. činnosti iného spoluobvineného ako svedok. V takejto situácii môže vypovedať len vo forme výpovede obvineného. Zápisnisu o výpovedi, ktorú osoba, ktorá sa vypočúva ako svedok, urobila v procesnom postavení spoluobvineného, možno prečítať len za podmienok § 211 odst. 2 Tr. por. Toto ust. sa použije analogicky aj v prípade, ak sa proti osobám zúčastneným na tr. čine viedlo tr. stíhanie od začiatku samostatne a niektorá z týchto osôb je vypočúvaná ako svedok v trestnej veci inej, na trestnom čine zúčastnenej osoby.