Rok 1980

O zdanlivú (tzv. putatívnu) krajnú núdzu ide vtedy, ak sa páchatel omylom domnieva, že jestvuje nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom, v skutočnosti však takéto nebezpečenstvo nejestvuje. Takýto prípad sa posúdi podla zásad o skutkovom omyle, ktorý vylučuje zodpovednosť za úmyselný trestný čin. Podmienkou, aby išlo o konanie v krajnej núdzi je, že nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom nebolo možné za daných okolností odvrátiť inak (subsidiárnosť konania v krajnej núdzi). Krajná núdza vylučuje protiprávnosť činu. Preto konanie v krajnej núdzi nemožno posúdiť ani ako priestupok s odôvodnením, že krajná núdza len znižuje nebezpečnosť činu pre spoločnosť.

Povinnost organizace vydat pracovníku při skončení pracovního poměru posudek o jeho pracovní činnosti (§ 60 odst. 2 zák. práce) není vázána na součinnost pracovníka při vypracování tohoto posudku a při seznamování pracovníka s jeho obsahem. Povinností vydat tento posudek není vázán žádnou stanovenou lhůtou.

O nutnú obranu ide aj vtedy, ak osoba činom inak trestným odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok, ktorý je namierený proti telesnej integrite inej osoby. Nutná obrana je prípustná aj proti útoku, ktorý smeruje proti domovej slobode spôsobom uvedeným v § 238 odst. 1 Tr. zák. V takomto prípade trvá útok dovtedy, kým sa nepodarí útočníka, ktorý vnikol do domu alebo do bytu iného s úmyslom vykonať tam násilie z domu alebo z bytu vyhnať. Proti konaniu v nutnej obrane nie je nutná obrana prípustná. Konanie útočníka, namierené proti osobe, ktorá koná v nutnej obrane, treba považovať za pokračovanie v útoku bez ohladu na to, či útok bol od začiatku namierený voči osobe, ktorá koná v nutnej obrane, alebo voči inej osobe. Osoba, ktorá koná v nutnej obrane, je preto oprávnená prekonať aj tento pokračujúci útok voči svojej osobe spôsobom, ktorý nie je zrejme neprimeraný povahe a nebezpečnosti útoku.

Štátna poisťovňa nahrádza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla inému (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 124/1974 Zb.) /1/ v prípade stretnutia dvoch vozidiel len vtedy, ak išlo o vozidlá odlišných subjektov, ktoré majú právnu subjektivitu. Ustanovenie § 351 ods. 2 O. z. s vzťahuje iba na poistenie podla poistnej zmluvy, nie však na zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel.

Ustanovenie § 25 odst. 1 Tr. por. umožňuje, aby najbližší spoločne nadriadený súd z dôležitých dôvodov odňal trestnú vec príslušnému súdu a prikázal ju inému súdu toho istého druhu a stupňa. Podla tohto ustanovenia možno teda zmeniť len miestnu príslušnosť súdu a nie aj príslušnosť vecnú. Odňatie a prikázanie trestnej veci sa môže uskutočniť v ktoromkolvek štádiu konania pred súdom, teda aj v odvolacom konaní. Uvedené rozhodnutie zakladá miestnu príslušnosť súdu, ktorému bola trestná vec prikázaná na vykonanie konanie, až do jej právoplatného skončenia.

V prípade rozhodovania o spoločných častiach pozemku, ku ktorému sa zriadilo právo osobného užívania pre vlastníkov bytov v osobnom vlastníctve /1/, vplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 52/1966 Zb. (v znení zákona č. 30/1978 Zb.) o osobnom vlastníctve bytov, že tu neplatí nutnosť súhlasu všetkých spoločných užívatelov pozemku v iných než bežných veciach týkajúcich sa tohto pozemku podla ustanovenia § 211 ods. 1 O. z.

Řízením, které předcházelo postoupení věci z důvodu § 171 odst. 1 tr. ř., zastavení tr. stíhání nebo rozsudku a které je třeba v případě podání opravného prostředku přezkoumat, je řízení od zahájení tr. stíhání (§ 160 odst. 1 tr. ř.) včetně úkonů podle § 113 a 114 tr. ř., jež lze provést před zahájením tr. stíhání (§ 158 odst. 3 tr. ř.) až do napadeného rozhodnutí. Jde-li o řízení o přečinu, je součástí předcházejícího řízení, které je třeba přezkoumat, i objasňování podle § 179a násl. tr. ř. Řízení se přezkoumává z hlediska, zda procesní úkony provedené v této době orgány činnými v tr. řízení byly provedeny podle zákona, ačkoliv podle zákona provedeny být měly. Za součást přezkoumávaného řízení v uvedeném smyslu však nelze považovat rozhodnutí, které před vydáním některého z uved. napadených rozhodnutí založilo překážku rei iudicatae podle § 11 odst. 1 písm. f) tr. ř. takové rozhodnutí a řízení jemu předcházející je jiným dřívnějším stíháním, které lze proskoumat na základě mimoř. opPubl.ostředku.