Rok 1975

Začatie trvalého spoločného bývania pracovníka s manželkou v priebehu trvania manželstva treba považovať za nasledovanie manžela do miesta jeho bydliska (§ 51 ods. 1 písm. e/ Zák. práce), aj keď k tomu nedochádza ihneď po uzavretí manželstva a aj keď pracovníkovi k jeho žiadosti organizácia umožnila po uzavretí manželstva preloženie do iného miesta bližšie bydliska jeho manželky.

Jestliže se ten, kdo odpykává trest odnětí svobody ve třetí nápravně výchovné skupině, dopustí ve výkonu trestu odnětí svobody přečinu, jímž dává najevo odmítání spolupráce při převýchovném procesu (zejm. přečinu maření výkonu úředního rozhodnutí podle § 7 písm. d/ zák. č. 150/1969 Sb. ve znění zák. č. 46/1973 Sb.) a za který je mu uložen další nepodmíněný trest odnětí svobody, může být podle § 39a odst. 3 tr. zák. zařazen pro výkon tohoto trestu rovněž do třetí nápravně výchovné skupiny.

Pre vznik nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 197 ods. 1 písm. c/ Zák. práce) aj pre rozsah tohto nároku je rozhodujúci stav v čase smrti pracovníka. Ďalšie trvanie povinnosti poskytovať náhradu nákladov na výživu treba potom posudzovať vždy s prihliadnutím na tento pôvodný stav. Ustanovenie § 154 ods. 1 O. s. p. o tom, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia sa nedotýka ustanovení hmotného práva, ktoré viažu vznik, zmenu či zánik práva alebo povinnosti k určitému času.

Postup podla § 35 ods. 2 resp. § 37 Tr. zák. prichádza do úvahy len vtedy, keď skorší rozsudok bol vydaný československým súdom. Československé súdy nie sú z hladiska použitia citovaných zákonných ustanovení viazané cudzozemskými rozsudkami. Ustanovenie § 22 Tr. zák. upravuje postup pre započítanie väzby alebo trestu v prípadoch, keď bol páchatel za ten istý skutok, o ktorom koná alebo konal československý súd, v cudzine vo väzbe alebo potrestaný cudzozemským orgánom.

Při posouzení důvodnosti nároku na vydání užitků z nemovitosti, vrácené vlastníku po zrušení původního vykonatelného rozhodnutí o přechodu nemovitosti na čs. stát, je třeba rovněž se zabývat otázkou, zda ten, kdo prospěch z nemovitosti získal, byl v dobré víře.

Medzi škodou, ktorá vznikla z majetkového trestného činu (z rozkrádania, krádeže, sprenevery, podvodu atď.) a konaním podielnika (§ 134, § 251, § 252 Tr. zák.), ktorý ukryje či na seba alebo na iného prevedie vec, ktorá bola získaná majetkovým trestným činom spáchaným inou osobou, spravidla nebýva príčinný vzťah, a preto podielnik za túto škodu nezodpovedá.

Na ustanovenie opatrovníka tomu, pobyt koho nie je známy, sú pre súd rozhodujúce len dôvody uvedené v ustanovení § 29 O. z. Nie je však rozhodujúce, či prebieha alebo bude prebiehať súdne, správne, prípadne ine konanie týkajúce sa osoby, ktorej pobyt nie je známy, a jej majetku.