Rok 1967

Použije-li pachatel trestného činu loupeže podle § 234 odst. 1 tr. zák. násilí nebo pohrůžky bezprostředního násilí menší intenzity, pak tato skutečnost pouze snižuje stupeň nebezpečnosti trestného činu loupeže pro společnost. Ani výjimečně malá intenzita násilí nebo pohrůžky bezprostředního násilí není důvodem pro posouzení jednání pachatele jako trestného činu krádeže podle § 247 odst. 1 tr. zák.

K otázke aplikácie ustanovenie § 186 o. z. resp. § 48 a násl. zák. č. 41/1964 Zb., keď súd zaviazal spoluvlastníka, aby určitú časť spoločného domu vypustil do užívania iného spoluvlastníka.

Ustanovenie trestného poriadku o spôsobe doručovania do vlastných rúk v zmysle § 63 odst. 1 tr. por. platí aj pre nápravno výchovné ústavy ministerstva vnútra, väznice a liečebné ústavy. Doručenie do vlastných rúk nemožno v takých prípadoch nahradzovať iba nejakým oboznámením adresáta s obsahom doručovaného rozhodnutia a jeho založením do osobného spisu adresáta. Doručenie takejto písomnosti musí osoba, ktorej sa doručuje do vlastných rúk, vlastnoručne potvrdiť a musí jej byť umožnené, aby sa s obsahom doručovaného rozhodnutia mohla sama náležite oboznámiť a rozhodnúť o príp. podaní opravného prostriedku.

Podla § 157 o. z. a § 41 zák. č. 41/1964 Zb. nemožno označiť za protiprávné získanie bytu iba zotrvanie v ňom bez právneho dôvodu, ale musí ísť o nasťahovanie sa do bytu za okolností uvedených v citovaných ustanoveniach. K otázke trvania práva užívatela služobného bytu a osoby, ktorá obýva byt na základe práva užívatela služobného bytu.

Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý nevylučuje, aby na jednej alebo i na obidvoch stranách bolo viac účastníkov. Pokial sa však niektorý z účastníkov uzavretia kúpnej zmluvy priamo nezúčastnil, j treba aby bol zastúpený zástupcom.

Trestný čin lúpeže podla § 234 odst. 1 tr.zák. môže byť spáchaný len vtedy, ak páchatel použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia odnímeinému vec, ktorá páchatelovi nenáleží. Ak týmto spôsobom odníme vec, ktorá mu patrí a ktorú predtým napadnutému zveril, je možné takéto konanie posúdiť ako trestný čin obmedzovania osobnej slobody podla § 231 odst. 1 tr.zák.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami pre jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, ako je tomu u nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Ak má súd rozhodnúť o nároku na stanovenie vyživovacej povinnosti podla § 91 zák. o rod., potom možno túto povinnosť stanoviť len na dobu, pokial manželstvo účastníkov konania skutočne trvalo.