Sešit č. 2/1973

K ukladaniu trestov za trestné činy spáchané v doprave.

K rozlišovaniu medzi prečinom proti majetku v socialistickom a v osobnom vlastníctve podla § 3 odst. 1 zákona č. 150/1969 Zb. a priestupkom proti socialistickému spolunažívaniu podla § 19 zákona č. 60/1961 Zb.

Pri rozhodovaní o povinnosti obvineného nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom je súd povinný aplikovať príslušné hmotnoprávne predpisy (občianskeho práva, pracovného práva, prípadne iné hmotnoprávne predpisy), ktoré sa na prejednávaný prípad vzťahujú.

Zabezpečovacie zariadenia na železničných priecestiach treba považovať za

I. Trest nápravného opatrenia možno ukladať len páchateľom, ktorí spáchali trestný čin s nižším stupňom nebezpečnosti pre spoločnosť, spravidla ešte neboli trestaní a ktorých spôsob života odôvodňuje predpoklad, že na splnenie účelu trestu postačí uloženie trestu tohto druhu. II. Pre uloženia ochranného protialkoholického liečenia podľa § 72 odst. 2 písm. b) Tr. zák. nestačí zistenie, že páchateľ spáchal trestný čin v opilosti alebo v súvislosti s požívaním alkoholu. Ochranné protialkoholické liečenie možno uložiť len vtedy, ak sa súčasne zistí, že ide o páchateľa, u ktorého má nadmerné požívanie alkoholických nápojov povahu choroba.

O stížnosti proti usnesení vyšetřovatele nebo vyhledávacího orgánu, k němuž dal pokyn nebo souhlas prokurátor, který vykonává nad přípravným řízením dozor, nerozhoduje tento prokurátor, nýbrž prokurátor jemu nadřízený.

I. K výkladu pojmu "trestný čin menší nebezpečnosti pro společnost" v ustanovení § 24 odst. 1 tr. zák. II. Při určování stupně nebezpečnosti trestného činu pro společnost ( § 3 odst. 4 tr. zák.) nepřihlíží soud jen k okolnostem, které zakládají znaky trestného činu, kterým byl obžalovaný uznán vinným, nýbrž i k dalším okolnostem, které sice nejsou nutné k naplnění znaků trestného činu, které však charakterizují spáchaný skutek nebo jeho pachatele a mají vliv na jejich konkrétní společenskou nebezpečnost.