Sešit č. 1/1982

V zmysle § 314b odst. 7 Tr. por. samosudca nekoná neverejné zasadnutie. Je však povinný vyžiadať si pred rozhodnutím vyjadrenie prokurátora. Ak sa prokurátor a stanovenej lehote nevyjadril, môže samosudca rozhodnúť aj bez tohto vyjadrenia. Ani prípadné záporné stanovisko prokurátora k zamyšlanému postupu samosudcu nebráni podla § 314c odst. 1 Tr. por.

Ak boli v odvolacom konaní zrušené len niektoré výroky rozsudku súdu prvého stupňa (§ 258 odst. 2 v spojení s § 259 odst. 1 Tr. por.) a ostatné výroky rozsudku nadobudli právoplatnosť a ak opravný prostriedok smeruje len proti rozhodnutiu, ktorým sa znova rozhodlo o zrušenej časti rozsudku, nemožno z podnetu tohto opravného prostriedku preskúmať tú časť rozsudku, ktorá nadobudla právoplatnosť ani konanie ktoré tejto časti rozsudku predchádzalo.

Aplikácia § 172 odst. 1 písmena a) Tr. por. predpokladá, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, čo je prísnejšia podmienka v porovnaní s podmienkou použitia § 226 písm. a) Tr. por., kde stačí, že nie je dokázané, že sa skutok stal. Ak o existencii skutku jestvuje pochybnosť vyplývajúca z toho, že vo vykonaných dôkazoch sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dôkazov a zistenie, ktoré z odporujúcich so dôkazov sú pravdivé, závisí len od ich zhodnotenia, nemôže súd pri predbežnom prejednaní obžaloby zastaviť trestné stíhanie podla § 188 odst. 1 písm. d) Tr. por. z dôvodu § 172 odst. 1 písm. a) Tr. por., ale musí vec prejednať na hlavnom pojednávaní.

Ustanovenie § 146a Tr. por. je vo vzťahu špeciality k ustanoveniam § 16 a 17 Tr. por., ktoré upravujú vecnú príslušnosť súdov na konanie v prvom stupni. Ustanovenie § 146a Tr. por. určuje osobitným spôsobom vecnú i miestnu príslušnosť súdov na konanie o riadnom opravnom prostriedku, v ktorom súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutie iného orgánu o zaistení osôb alebo majetku. Preto okresný súd rozhoduje podla § 146a Tr. por. o sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného prokurátora, ktorým bol obvinený vzatý do väzby, aj vtedy, ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, pre ktorý je podla § 17 ods. 1 Tr. por. vecne príslušný v prvom stupni krajský súd.

Znalecký posudek o duševním stavu obviněného podaný v předchozí trestní věci téhož obviněného nemůže být znaleckým posudkem v další trestní věci, v níž je vedeno nové trestní stíhání. Schopnost obviněného rozpoznat nebezpečnost svého jednání pro společnost a ovládat je se musí posuzovat vždy z hlediska konkrétního trestného činu. Postup podle § 105 a § 116 tr. ř. nelze nahradit tím, že znalci, kteří podali znalecký posudek v předchozí trestní věci téhož obviněného, podají doplněk k svému předchozímu znaleckému posudku.

I. Ak z vykonaných dôkazov vyplýva, že dvaja obvinení stíhaní pre trestný čin porušovania domovej slobody podla § 238 ods. 1 Tr. zák. sa dopustili stíhaného skutku ešte s ďalšou osobou, teda za okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podla § 238 ods. 2 písm. b) Tr. zák., je súd povinný zistiť účasť tejto ďalšej osoby na trestnej činnosti obvinených ako predbežnú otázku podla § 9 ods. 1 Tr. por. Pritom nie je viazaný právoplatným rozhodnutím súdu o účasti tejto ďalšej osoby. II. Tým, že súd uzná obvineného za vinného, že sa obžalobou stíhaného skutku dopustil za okolností podmieňujúcich použitie vyššej sadzby, sa nemení totožnosť skutku.

Osobitné ustanovenie o účinnej lútosti podla § 214 Tr. zák. možno použiť, ak obvinený dodatočne splnil vyživovaciu povinnosť skôr než súd prvého stupňa začal vyhlasovať rozsudok tým, že odovzdal dlžnú sumu výživného na poštu (§ 82 odst. 2 Obč. zák.), ak trestný čin nemal trvalé nepriaznivé následky.