Rok 1971

Ustanovenia Trestného poriadku o konaní a rozhodovaní o obžalobe sa vzťahujú aj na konanie pred samosudcom, pokial zákon neustanovuje v tomto smere výnimku. Pred nariadením hlavného pojednávania o obžalobe za trestný čin uvedený v § 314a odst. 1 Tr. por. je preto samosudca podla § 314b odst. 2 Tr. por. oprávnený a povinný preskúmať podanú obžalobu z hladísk uvedených v dvanástej hlave Trestného poriadku. Ak obžalobu nepríjme podla § 194 Tr. por., môže vydať niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 Tr. por. Ustanovenie § 314b odst. 3 Tr. por. možno vykladať len v tom zmysle, že samosudce nerozhoduje o preskúmaní obžaloby, resp. návrhu na potrestanie na neverejnom zasadnutí (§ 185 odst. 1 a § 240 až 244 Tr. por.).

Ak dôjde súd pri preskúmavaní rozhodnutia vo veci dôchodkového zabezpečenia k záveru, že treba žiadatelovi o dôchodok hodnotiť ešte ďalšiu dobu zamestnania, musí ju v odôvodnení svojho uznesenia presne vymedziť tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, ktorú dobu zamestnania žiadatela o dôchodok má na zreteli. Nestačí, aby poukázal len na dôkaz, z ktorého pri hodnotení doby zamestnania vychádzal. /1/

Ustanovenie § 132 odst. 1 písm. c) Tr. zák. o trestnom čine rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve je v pomere špeciality k ustanoveniu § 121 Tr. zák. o trestnom čine poškodzovania spotrebitela v prípade, keď spotrebitelom je socialistická organizácia a keď si páchatel ponechá prospech získaný poškodením takejto organizácie.

Zamestnaniami I. a II. kategórie (v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 bod 1, 2 zákona č. 101/1964 Zb.) sú iba tie zamestnania, ktoré sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní I. a II. kategórie.

Před rozhodnutím o nařízení výkonu podmíněně uloženého trestu podle § 60 odst. 1 tr. zák. je třeba vyřešit podle § 9 odst. 1 tr. ř. předběžnou otázku, zda podmíněně odložený trest nebyl prominut amnestií presidenta republiky s účinky zahlazení.

V konaní o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bolo uložené kárne opatrenie, je povinnosťou súdu posúdiť, či bolo kárne opatrenie uložené v lehote podla ustanovenia § 79 ods. 1 Zák. práce, aj keď to žiadny z účastníkov nenamieta.

Náklady na bohoslužebné zařízení církevních budov hradí podle § 8 zák. č. 218/149 Sb., popřípadě podle § 22 nař. č. 219/1949 Sb. stát. Těmito náklady je třeba rozumět nejen náklady na opatření takového zařízení, ale i náklady spojené s udržováním a opravou. Jde tedy o církevní majetek dotovaný ze státních prostředků a náleží mu podle § 139 tr. zák. stejná ochrana jako majetku v socialistickém vlastnictví.