Rok 1971

II. Ak páchatel za predmety potreby, ktoré nadobudol od devízového cudzozemca v úmysle so ziskom ich predať, poskytol cudzincovi peňažnú úplatu, dopúšťa sa trestného činu špekulácie podla § 117 Tr. zák. alebo prečinu podla § 2 písm. d) zák. č. 150/1969 Zb. a trestného činu alebo prečinu devízového podla § 146 Tr. zák. alebo podla § 2 písm. f) zákona č. 150/1969 Zb. v jednočinnom súbehu.

Pokial súd nerozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, nemožno vyzvať účastníka konania, aby v určenej lehote súdny poplatok zaplatil, alebo dokonca vydať uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

II. Na určenie stupňa nebezpečnosti prečinu podla § 2 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb. pre spoločnosť nemôže byť bez vplyvu skutočnosť, že v obvode, kde páchatel činnosť vykonáva, nemôžu takéto práce zabezpečiť na to povolané socialistické podniky alebo zariadenia národných výborov, prípadne občania oprávnení poskytovať služby a opravy podla zásad č. 20/1965 Zb. Na zistenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť v tomto smere nestačia len vyjadrenia občanov, ktorým páchatel opravy a služby poskytoval.

Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi konania (podla ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p.) musí predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady na tento postup v konaní a či nie je na mieste iné opatrenie. I neprítomnému účastníkovi konania musí byť zaistená potrebná ochrana záujmov v súlade so záujmami spoločnosti.

II. Pokial sa občan oprávnený na poskytovanie služieb a opráv v zmysle zásad č. 20/1965 Zb. nad rámec svojho oprávnenia zaoberá aj predajom predmetov potreby za tým účelom nadobúdaných, dopúšťa sa - ak nejde o činnosť väčšieho rozsahu - prečinu podla § 2 písm. d) zákona č. 150/1969 Zb. aj v prípade, že ich predáva za predražené ceny.

Řízení o výchově a výživě nezletilého dítěte, spojené s řízením o určení otcovství (§ 113 odst. 2 o. s. ř.), nemohou účastníci skončit soudním smírem ve smyslu ustanovení § 99 odst. 1 o. s. ř. Rozhodnutí v tomto řízení, jehož předmětem je úprava práv a povinností rodičů k nezletilému dítěti, může být nahrazeno dohodou rodičů (§ 50 odst. 2, § 26 odst. 2 zák. o rod.), která ke své platnosti potřebuje schválení soudu, nikoliv smírem, uzavřeným mezi žalovaným a nezletilým žalobcem (zastoupeným opatrovníkem) jako účastníky řízení o určení otcovství. Dohodu rodičů schválí soud rozsudkem, jestliže na podkladě zjištění skutečného stavu věci lze dospět k závěru, že dohoda zajišťuje podmínky pro zdárný vývoj dítěte (ve smyslu ustanovení § 50 odst. 2 a § 26 odst. 3 zák. o rod.).

II. Ustanovenie § 2 písm. d) Zákona o prečinoch je v pomere špeciálnosti k ustanoveniu § 2 písm. c) cit. zákona. Nemožno preto nedovolené obchodovanie s predmetmi potreby považovať za inú zárobkovú činnosť podla ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb.