Sešit č. 3-4/1975

Otázka, či platí zákonná fikcia, že sa na odsúdeného hladí, akoby nebol odsúdený, nie je v prípade úvah o uložení súhrnného trestu otázku týkajúcou sa viny obvineného. V dôsledku toho existencia právoplatného rozhodnutia súdu o odpustení trestu uloženého obvinenému v skoršej veci na základe rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii z 23. februára 1973 s účinkom uvedeným v čl. VII citovanej amnestie bráni súdu pri rozhodovaní o uložení súhrnného trestu z hladiska úvahy podla § 35 ods. 3 Tr. zák. posúdiť otázku, či o skoršom odsúdení platí uvedená zákonná fikcia, ako predbežnú otázku (§ 9 ods. 1 Tr. por.).

Znak opätovne podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby podla § 209a odst. 3 písm. b) Tr. zák. je naplnený aj vtedy, ak páchatel už spáchal v minulosti trestný čin uvedený v § 209a odst. 1 Tr. zák. a bol zaň odsúdený, ale odsúdenie je zahladené, prípadne sa na páchatela hladí, ako by nebol odsúdený. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale ne aj sama skutočnosť, že páchatel spáchal trestný čin.

Zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia, že sa na páchatela hladí, ako by nebol odsúdený, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchatela prizeral na skutočnosť, že páchatel v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery pokial ide o sklony páchatela k trestnej činnosti, jeho vzťah k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možnosť jeho nápravy a pod. Ale túto skutočnosť možno považovať za priťažujúcu okolnosť v zmysle § 34 písm. i/ Tr. zák. len vtedy, keď so zretelom na svoju povahu (najmä so zretelom na časový odstup medzi trestnými činmi, správanie páchatela v tomto medziobdobí, povahu minulého a terajšieho trestného činu a pod.) zvyšuje stupeň nebezpečnosti nového trestného činu pre spoločnosť.

I. Zo znenia ustanovenia § 192 Tr. por. vyplýva, že ak je obvinený vo väzbe, súd je povinný rozhodnúť aj o ďalšom trvaní väzby vtedy, keď dôjde k predbežnému prejednaniu obžaloby. V dôsledku toho vo väzobných veciach, v ktorých predseda senátu na podklade štúdia spisov nezistí niektorý z dôvodov pre nariadenie predbežného prejednania obžaloby uvedený v § 186 Tr. por. a dôjde k názoru, že ďalšie trvanie väzby obvineného je zákonné, nie je potrebné, aby nariadil neverejné zasadnutie za účelom rozhodnutia senátu, že väzba obvineného trvá aj naďalej.

Vydanie trestného rozkazu neprichádza do úvahy po začatí hlavného pojednávania (§ 205 odst. 1 Tr. por.).

Podmienku na vydanie trestného rozkazu, že sa návrh prokurátora na vydanie trestného rozkazu alebo súhlas prokurátora s jeho vydaním musí vztahovať aj na druh a výmeru trestu, ktorý sa má trestným rozkazom uložiť (§ 314e odst. 1 písm. b/ Tr. por.), treba v prípade peňažitého trestu vykladať tak, že sa návrh alebo súhlas prokurátora musí týkať nielen výmery peňažitého trestu, ale aj výmery náhradného trestu odňatia slobody, stanovené podla § 54 odst. 3 Tr. zák.

Stíhať obvineného pred súdom možno len na základe obžaloby alebo návrhu na potrestanie, ktoré podal prokurátor. Preto aj vydanie trestného rozkazu súdom v konaní o prečine na základe návrhu alebo súhlasu prokurátora prichádza do úvahy len vtedy, ak prokurátor podal súdu návrh na potrestanie. Právo prokurátora navrhnúť súdu, aby vec bola vybavená trestným rozkazom (§ 314e odst. 1 písm. b/ Tr. por.), nič nemení na povinnosti prokurátora podať súdu návrh na potrestanie za prečin, ak dôjde k záveru, že výsledky objasňovania odôvodňujú postavenie podozrivého pred súd (§ 179e odst. 1 písm. a/ Tr. por.).