Sešit č. 1/1971

V pracovnej zmluve možno dohodnúť viac než jedno miesto výkonu práce; z hladiska nároku na náhradu pri pracovných cestách (§ 3 až § 9 vyhl. č. 96/1967 Zb.) je však nutné za pravidelné pracovisko považovať vždy len jedno miesto výkonu práce.

K výkladu ustanovení § 8 písm. c) zák. č. 150/1969 Sb. o přečinech.

Znak "soustavně bez závažného důvodu vynechává pracovní směny" může naplnit i pachatel, který bez rozvázání pracovního poměru odejde od svého zaměstnavatele, i když potom pracuje na jiných pracovištích.

U přečinu proti pracovní kázni podle § 8 písm. c) zák. č. 150/1969 Sb. se vyžaduje úmysl pachatele i ve vztahu k ohrožení plynulého hospodářského provozu nebo hospodářské činnosti socialistické organizace anebo způsobení škody. Postačí však i úmysl nepřímý, to je, že pachatel věděl, že svým jednáním může takový následek způsobit, a pro případ, že jej způsobí, byl s tím srozuměn (§ 4 písm. b) tr. zák.).

Skutočnosť, že pracovník pri plnení pracovných úloh používa vlastný výrobný prostriedok alebo pracovný nástroj, sama o sebe nebráni vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Môže teda byť predmetom pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach, vykonávaných mimo pracovného pomeru, činnosť pracovníka spočívajúca v sťahovaní, zbližovaní a odvoze dreva z lesa jeho vlastným konským poťahom.

Ohrozenie plynulej hospodárskej prevádzky alebo hospodárskej činnosti socialistickej organizácie alebo spôsobenie škody je znakom zákonnej skutkovej podstaty prečinu podľa § 8 písm. c) zákona č. 150/1969 Zb. Výsledkami trestného konania musí byť preukázané nielen to, že medzi absenciou páchateľa v práci a takýmto následkom je príčinná súvislosť, ale aj to, že páchateľ takýto následok zavinil úmyselne.

Nezhoda medzi rodičmi v tom, či niektorý z nich môže podať na príslušnom správnom orgáne žiadosť o povolenie na vysťahovanie maloletého dieťaťa z ČSSR, je nepochybne nezhodou o podstatnej veci pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 49 Zák. o rod.). Súd starostlivosti o maloleté deti posúdi predpoklady pre to, či možno rodičovi dať súhlas na podanie žiadosti o povolenie vysťahovania maloletého dieťaťa do cudziny. V konaní o udelenie súhlasu na podanie tejto žiadosti nerieši však otázku, ktorý z rodičov má lepšie schopnosti a možnosti dieťa vychovávať. Iba hodnotí, aké dôsledky na ďalší vývoj dieťaťa by malo prípadné vysťahovanie z hladiska záujmov dieťaťa v súlade so záujmami spoločnosti, z hladiska výkonu práv a povinností rodičov a z hladiska vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

I. Skutočnosť, že škoda spôsobená činom poísaným v § 3 ods. 1 Zákona o přečinoch je nižšia ako 1500 Kčs nevylučuje možnosť kvalifikovať skutok ako trestný čin, ak je táto kvalifikácia odôvodnená vzhľadom na stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre společnosť.

II. Okolnosť, že skutok, ktorý formálne vykazuje znaky prečinu podľa § 3 ods. 1 Zákona o prečinoch, bol iba s ohľadom na recidívu páchateľa posúdený ako trestný čin, nebráni, aby páchateľ bol posúdzovaný ako obzvlášť nebezpečný recidivista.

Nárok na náhradu jiné škody, jež není uvedena v ustanovení § 27 zákona č. 82/1968 Sb., o soudní rehabilitaci (ve znění zák. č. 70/1970 Sb.), nelze rehabilitované osobě přiznat. Okolnost, že rehabilitovaná osoba neměla pro výkon trestu odnětí svobody možnost čerpat dovolenou, nezakládá nárok na náhradu mzdy ze nevyčerpanou dovolenou, když již za uvedenou dobu byl přiznán ušlý výdělek.