Sešit č. 3-4/1970

Je-li soud postaven před úkol zhodnotit věrohodnost dvou v podstatných bodech diametrálně odlišných důkazů, nemůže nevěrohodnost jednoho z těchto důkazů odůvodnit pouze okolnostmi svědčícími o věrohodnosti druhého důkazu.

Shledá-li zvláštní senát krajského soudu, že přezkoumávané rozhodnutí je vadné proto, že v řízení došlo k hrubému porušení procesních předpisů (§ 15 odst. 1 písm. b) zák. č. 82/1968 Sb.), musí dále zkoumat, zda vytýkané nedostatky zapříčinily vadnost rozhodnutí v původním řízení. Pochybnost ve skutkových zjištěních může obviněnému prospívat teprve v tom případě, když po zrušení původního rozsudku a po vyčerpání všech dosažitelných důkazů a po jejich zhodnocení postupem uvedeným v § 2 odst. 6 tr. ř. bude přicházet v úvahu více skutkových verzí.

Dôvodom pre preradenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody do vyššej nápravnovýchovnej skupiny nemôže byť len ohlad na zdravotný stav odsúdeného. Tento zdravotný stav môže byť len dôvodom k tomu, aby odsúdený bol v rámci tej istej nápravnovýchovnej skupiny zaradený na takú prácu, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu, a to nie súdom, ale náčelníkom nápravnovýchovného ústavu. Odsúdený, ktorý si odpykáva trest odňatia slobody, môže žiadať len o preradenie do nižšej nápravnovýchovnej skupiny, nie však o preradenie do vyššej nápravnovýchovnej skupiny.

Mimoriadne pomery páchatela, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby môžu spočívať tiež v tom, že páchatel sa stará o osoby, ktoré sú na ňom závislé svojou výživou alebo výchovou. Zákon pritom nevyžaduje, aby v týchto prípadoch išlo o povinnosť páchatela vyplývajúcu zo zákona. Môže ísť tiež o povinnosť vyplývajúcu z morálnych zásad spoločnosti.

K právu inej osoby na vec môže súd v konaní podla § 80 ods. 1 tr. por. prihliadať len vtedy, ak iná osoba právo na vec uplatňuje. Ak tomu tak nie je, vráti súd vec tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá, bez toho, aby skúmal otázku, či táto osoba je vlastníkom veci. Rozhodnutím podla prvej vety § 80 ods. 1 tr. por. nie je riešená otázka vlastníckeho práva k veci, ktorá je predmetom rozhodnutia. I po tomto rozhodnutí má iná osoba právo domáhať sa vydania veci v konaní vo veciach občianskoprávnych. Podla ustanovenia § 46 tr. por. orgány činné v trestnom konaní sú povinné poučiť poškodeného len o jeho procesných právach, ktoré má poškodený v trestnom konaní, nie tiež o iných jeho právach, resp. povinnostiach. Ustanovenie § 80 tr. por., ani iný predpis tr. por. neukladá predsedovi senátu, aby pred rozhodnutím o vrátení veci umožnil prokurátorovi k veci sa vyjadriť.

Páchatelom v zmysle ustanovenia § 73 odst. 1 písm. a) tr. zák. je možno rozumieť len osobu trestne zodpovednú, ktorá je spôsobilá byť páchatelom trestného činu, naplnila všetky znaky niektorého trestného činu a ktorú ako páchatela trestného činu nie je možno stíhať z iných dôvodov, než je nedostatok trestnej zodpovednosti (§ 11, § 12 tr. zák.). Nie je preto možné vysloviť zhabanie veci podla § 73 odst. 1 písm. a) tr. zák. len preto, že vec náležala osobe, proti ktorej bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v čase spáchania činu nebola trestne zodpovedná pre nepríčetnosť. V takých prípadoch nie je vylúčené zhabanie veci z dôvodu všeobecného záujmu uvedeného v § 73 odst. 1 písm. c) tr. zák.