Archiv Sbírky

K otázke trestnej zodpovednosti za pracovné úrazy žiakov a študentov pri výrobnej praxi: Podla čl. V bod 2 vlád. uznesenia č. 106/1961 Zb., ktorým sa stanovia zásady práce žiakov a študentov vo výrobe, závody zaisťujú a zodpovedajú za bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov a študentov pri práci vo všetkých prevádzkach v rovnakom rozsahu, ako u svojich pracovníkov, sústavne zoznamujú žiakov a študentov s predpismi o bezpečnosti práce a vedú ich k ich dodržiavaniu a dôsledne dodržujú predpisy o zamestnaní mladistvých. Pri zisťovaní trestnej zodpovednosti iných osôb na pracovných úrazoch pri práci žiakov a študentov pri výrobnej praxi je treba vychádzať predovšetkým z predpisov, ktoré sú dané pre ten ktorý obor a ktoré slúžia na ochranu zdravia pracujúcich a na ich podklade potom skúmať, či zodpovedný pracovník podla nich postupoval.

Otázku, či sú podla § 148 ods. 2 o. z. dané podmienky pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, nemožno riešiť ako otázku predbežnú. Ak navrhovatel spojil návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva s návrhom na vysporiadanie, súd návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zamietne. Vysporiadanie sa nemôže týkať len niektorého predmetu z bezpodielového spoluvlastníctva, ale všetkého, čo môže byť podla § 143 o. z. a vo vzťahu k § 127 o. z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

I. Jestliže si pachatel přivlastní věc z majetku v socialistickém vlastnictví, tím, že se jí zmocní, dopustí se trestného činu rozkrádání majetku v socialistickém vlastnictví podle § 132 odst. 1 písm. a) tr. zák., i když krátce po činu na naléhání poškozeného odcizenou věc vrátí.

Nárok, který byl přiznán podle ustanovení § 95 odst. 2 zák. o rod., může být realizován a nepředpokládá se již další řízení o nároku podle § 95 odst. 1 zák. o rod.

Trestný čin neoprávněného užívání věci podle § 249 tr. zák. (§ 133 tr. zák.) vyžaduje, aby pachatel se zmocnil věci větší hodnoty v úmyslu ji přechodně užívat. Z toho vyplývá, že pachatel, který se zmocní takové věci a pak jí přechodně nakládá způsobem, který nelze považovat za její užívání (např. odtlačením motorového vozidla na jiné místo), nemůže se dopustit trestného činu podle cit. ustanovení trestního zákona, neboť z jeho jednání se nedá dovodit, že by se zmocnil věci v úmyslu ji přechodně užívat.

Aj v prípadoch zloženia náhrady za vyvlastnený majetok platia ustanovenia § 66 až 69 not. por. a preto štátne notárstvo musí rozhodnúť o prijatí alebo odmietnutí úschovy aj v prípadoch zloženia náhrady za vyvlastnený majetok.

Rozkrádanie majetku v soc. vlastníctve (§ 132 odst. 1 písm. b) tr. zák.) formou sprenevery tržieb inkasovaných od zákazníkov za vykonané služby predpokladá, že medzi poškodenou soc. organ. a páchatelom je právny pomer, ktorý zakladá povinnosť páchatela odviesť zinkasované tržby soc. organ. Nedovolené vykonávanie zárob. činnosti na úkor soc. organ. bez existencie takého pomeru a ponechanie si tržieb pre seba nezakladá preto tr. čin rozkrádania majetku v soc. vlastn., (§ 132 odst. 1 písm. b) tr. zák.). Rozdiel medzi tr. činom nedovoleného podnikania (§ 118 tr. zák.) a previnením proti záujmom soc. hosp. (§ 17 písm. a) zák. č. 38/1961 Zb.) spočíva v rozsahu, v akom bola konkrétna nedovolená činnosť vykonávaná. Zatial čo u tr. činu (§ 118 tr. zák.) sa vyžaduje, aby páchatel neoprávnene vykonával vo večšom rozsahu súkromné výrobné podnikanie, postačí na postih previnenie podla § 17 písm. a) zák. č. 38/1961 Zb. Rozsah nedovolenej výrobnej činnosti možno stanoviť v každom konkrétnom prípade.