Sešit č. 4-5/1980

Skutečnost, že obviněný vykonal jen část základní vojenské služby, není sama o sobě důvodem k nařízení výkonu trestu, jehož výkon byl odložen podle § 328 odst. 2 tr. ř., resp. § 338 odst. 3 tr. ř.

Omezení uvedené v ustanovení § 314e odst. 2 tr. ř. má procesně právní povahu, tj. brání jen vydání trestního příkazu, je-li na místě uložit přísnější trest, než jaký je podle tohoto zákonného ustanovení přípustno uložit trestním příkazem. Nemůže tedy vést k tomu, že se trestním příkazem neuloží náhradní trest odnětí svobody za test peněžitý, navrhuje-li prokurátor uložení trestu odnětí svobody v trvání dvou měsíců a vedle toho uložení peněžitého trestu. V takovém případě nemůže samosoudce vydat trestní příkaz, ale musí nařídit hlavní líčení a uložit trest podle zákona.

II. Odvolací súd nemôže vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie len v časti týkajúcej sa výroku o náhrade škody. Ak po zrušení chybného výroku o náhrade škody nemôže sám vo veci rozhodnúť, musí odkázať poškodeného na konanie o veciach občianskoprávnych, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom (§ 265 Tr. por.). To platí obdobne aj v prípade, ak výrok o náhrade škody chýba alebo je neúplný (§ 259 odst. 2 Tr. por.).

II. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v trestnom konaní je súd viazaný návrhom poškodeného (prípadne prokurátora) potial, že nemôže priznať poškodenému viac, ako svojím návrhom požadoval. Ak je súd toho názoru, že poškodenému patrí vzhladom na výsledky dokazovania viac ako svojím návrhom uplatnil, má podla § 46 Tr. por. poškodeného o jeho práve poučiť a môže mu zvýšenú náhradu škody priznať vtedy, ak poškodený svoj návrh podla poučenia modifikuje, kým sa súd odoberie na záverečnú poradu.

Podla § 55 odst. 1 písm. e) Tr. por. zápisnica o každom úkone trestného konania má okrem iných náležitostí obsahovať návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb. V dôsledku toho v prípade vypočutia svedka, ktorý má podla § 100 odst. 1 Tr. por. právo odoprieť výpoveď, zápisnica o jeho vypočutí musí obsahovať nielen obsah poučenia, kale aj obsah vyjadrenia svedka, či toto právo používa alebo nie. Ak takéto vyjadrenie svedka, vypočutého v prípravnom konaní, zápisnica neobsahuje, nemôže ju súd prečítať ako dôkaz na hlavnom pojednávaní podla § 211 odst. 2 písm. a) Tr. por.

Ak obvinený žiada o prepustenie z väzby na slobodu pred uplynutím štrnástich dní po zamietnutí jeho predchádzajúcej žiadosti o prepustenie na slobodu a neuvedie iné dôvody, súd o žiadosti nerozhodne a obvineného o tom vyrozumie prípisom. Lehotu štrnástich dní uvedenú § 72 odst. 2 Tr. por. treba počítať od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí predchádzajúcej žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu.

Ak pri pokračujúcom trestnom čine spácha páchatel niektoré čiastkové útoky v čase, keď podliehal právomoci vojenských súdov a iné v čase, keď právomoci vojenských súdov nepodliehal, je na prejednanie veci príslušný vojenský súd. Ak pri opakovaní trestných činov spácha páchatel niektoré trestné činy v čase, keď podliehal právomoci vojenských súdov, je na prejednanie všetkých trestných činov príslušný vojenský súd len vtedy, keď trestné činy spáchané v čase, keď páchatel nepodliehal právomoci vojenských súdov, vecne súvisia s trestnými činmi spáchanými v čase, keď páchatel podliehal právomoci vojenských súdov. Vecnú súvislosť medzi trestnými činmi v zmysle § 20 odst. 3 Tr. por. však nemôže založiť len skutočnosť, že opakujúce sa trestné činy sú tej istej povahy.