Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 05.10.1979, sp. zn. 6 Tz 46/79, ECLI:CZ:NS:1979:6.TZ.46.1979.1

II. Odvolací súd nemôže vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie len v časti týkajúcej sa výroku o náhrade škody. Ak po zrušení chybného výroku o náhrade škody nemôže sám vo veci rozhodnúť, musí odkázať poškodeného na konanie o veciach občianskoprávnych, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom ( § 265 Tr. por.). To platí obdobne aj v prípade, ak výrok o náhrade škody chýba alebo je neúplný ( § 259 odst. 2 Tr. por.).

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 5. 10. 1979 sp. zn. 6 Tz 46/79.)

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR, Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 1977 sp. zn. 8 To 407/7ý vo výroku o náhrade škody. Podľa § 131 odst. 1 Tr. por. nariadil predsedovi senátu Okresného súdu v Trebišove, aby opravil vyhotovenie rozsudku zo 6. októbra 1977 sp. zn. 4 T 542/77 tak, aby vyhotovenie rozsudku vo výroku o náhrade škody bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Trebišove zo 6. októbra 1977 sp. zn. 4 T 542/77 bol obvinený J. R. uznaný za vinného z trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 odst. 1 písm. a) Tr. zák. a u iných trestných činov a podľa § 132 odst. 1 Tr. zák. s použitím § 35 odst. 1 Tr. zák. mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov v druhej nápravnovýchovnej skupine. Podľa § 4 odst. 2 zákona č. 44/1973 Zb. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 2 rokov. Podľa § 228 odst. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný zaplatiť poškodeným Slovenským magnezitovým závodom, n. p. Košice sumu 3148,- Kčs, Reštauráciám PR Košice sumu 1535,- Kčs, M. M. sumu 300,- Kčs, M. B. sumu 150,- Kčs a MUDr. K. P. sumu 112,- Kčs, každému s 3 úrokom od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie okresný prokurátor v Trebišove do výroku o treste a žiadal uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudkom z 15. novembra 1977 sp. zn. 8 To 407/77 podľa § 258 odst. 1 písm. d), e), f), odst. 2, § 259 odst. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu, vo výroku o uloženom ochrannom dohľade a vo výroku o náhrade škody. Podľa § 132 odst. 1 Tr. zák. s použitím § 35 odst. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému J. R. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine. Čo sa týka nároku poškodených na náhradu škody, krajský súd podľa § 259 odst. 1 Tr. por. rozhodol, že vec sa vracia okresnému súdu, aby o tomto nároku znova konal a rozhodol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 1977 sp. zn. 8 To 407/77 podal minister spravodlivosti SSR sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorej uvádza, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon v ustanoveniach § 258 Tr. por., § 259 odst. 1 Tr. por. vo vzťahu k § 265 Tr. por. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že výrok o náhrade škody vo vyhotovení rozsudku Okresného súdu v Trebišove zo 6. októbra 1977 sp. zn. 4 T 542/77 nie je v zhode s vyhláseným rozsudkom na hlavnom pojednávaní dňa 6. októbra 1977. V súvislosti s tým upozorňuje na nesprávny postup Krajského súdu v Košiciach, keď predchádzajúcu chybu Okresného súdu v Trebišove nenapravil tým, že podľa § 131 odst. 1 Tr. por. nenariadil predsedovi senátu opraviť vyhotovenie rozsudku osobitným uznesením, ale zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade škody a podľa § 259 odst. 1 Tr. por. vrátil vec ohľadne nároku poškodených na náhradu škody okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd SSR preskúmal podľa § 267 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že bol porušený zákon.

Z vyhotovenia rozsudku Okresného súdu v Trebišove zo 6. októbra 1977 sp. zn. 4 T 542/77 o. i. vyplýva, že podľa § 228 odst. 1 Tr. por. je obžalovaný J. R. povinný zaplatiť z titulu náhrady škody poškodeným stranám Slovenské magnezitové závody Košice sumu 3148,- Kčs, Reštauráciám PR Košice sumu 1535,- Kčs, M. M. sumu 300,- Kčs, M. B. sumu 150,- Kčs s MUDr. K. P. sumu 112,- Kčs, každému s 3 úrokom od právoplatnosti rozsudku.

Naproti tomu zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 6. 10. 1977 vyplýva, že rozsudok vo výroku o náhrade škody bol vyhlásený tak, že obžalovaný J. R. je povinný zaplatiť poškodeným stranám Slovenské magnezitové závody Košice sumu 3148,- kčs, M. M. 300,- Kčs, M. B. sumu 150,- Kčs a Reštauráciám PR Košice sumu 1535,- Kčs. Ostatní poškodení boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach občianskoprávnych.

Z uvedeného vyplýva, že písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu nie je v zhode s vyhlásením rozsudku na hlavnom pojednávaní, a to vo výroku o náhrade škody.

Keď Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní zistil, že písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu nie je v zhode s jeho vyhlásením na hlavnom pojednávaní, mal postupovať podľa § 131 odst. 1 Tr. por. Krajský súd urobil chybu, keď po zistení uvedeného nedostatku vrátil vec podľa § 259 odst. 1 Tr. por. ohľadne nároku poškodených strán na náhradu škody okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 265 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd zruší napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a nerozhodne sám vo veci, odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Najvyšší súd SSR vzhľadom na uvedené vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 1977 sp. zn. 8 To 407/77 bol porušený zákon, napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a podľa § 131 odst. 1 Tr. por. nariadil predsedovi senátu Okresného súdu v Trebišove opraviť rozsudok zo 6. októbra 1977 sp. zn. 4 T 542/77 tak, aby jeho písomné vyhotovenie vo výroku o náhrade škody bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní.

V zmysle ustanovenia § 131 odst. 1 Tr. por. predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť i súd vyššieho stupňa. V danom prípade boli teda splnené zákonné podmienky pre postup Najvyššieho súdu SSR v zmysle ustanovenia § 131 odst. 1 Tr. por.