Sešit č. 2-3/1968

Zastavenie prieskumného konania vo veciach sociálneho zabezpečenia predpokladá, že orgán sociálneho zabezpečenia vydal také nové rozhodnutie, ktorým bolo navrhovatelovi plne (celkom) vyhovené. Nestačí teda akékolvek nové rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia, ktorým sa pôvodne napadnuté rozhodnutie nahradzuje, ale musí to byť rozhodnutie, ktoré plne zodpovedá požiadavke vyjadrenej navrhovatelom v jeho opravnom prostriedku. Či táto podmienka je splnená, musí krajský súd spolahlivo zistiť.

V konaní o preskúmanie rozhodnutí vo veciach sociálneho zabezpečenia je povinný súd sám vykonať a hodnotiť dôkazy nielen v tých prípadoch, kedy navrhovatel namieta, že Štátny úrad sociálneho zabezpečenia nesprávne hodnotil zistené skutočnosti, ale i vtedy, ak niektoré dôkazy nevykonal, alebo ich vykonal neúplne.

Ak doba zamestnania (§ 6 zák. č. 101/1964 Zb.) je prerušená dobou poistenia osoby samostatne hospodáriacej, vznikne podla § 9 ods. 2 a § 8 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 102/1964 Zb. nárok na starobný dôchodok pracovníka podla § 11 zák. č. 101/1964 Zb. len vtedy, ak doba zamestnania činí aspoň 25 rokov. Doba poistenia osoby samostatne hospodáriacej má význam len pre výšku dôchodku.

Je-li určitý závod zapsán v podnikovém rejstříku jako odštěpný závod, jeho vedoucí je již ze zákona oprávněn činit jménem podniku všechny právní úkony, týkající se závodu. Vedoucí odštěpného závodu je tedy orgánem podniku ve smyslu ustanovení § 21 odst. 2 hosp. zák. rozsah jeho oprávnění je vymezen zákonem.

Spory týkajúce sa odmeny za prácu z titulu neplatného prevedenia člena JRD na inú prácu, spadajú nepochybne do právomoci súdov. Družstevník, ktorý je viazaný uznesením členskej schôdze, týkajúcim sa organizácie práce, teda i konkrétnym svojím pracovným zaradením, nemôže prejaviť nesúhlas s prevedením na inú prácu (do inej výrobnej skupiny) s tými dôsledkami, že by toto prevedenie na inú prácu bolo neplatné. Platnosť prevedenia družstevníka na inú prácu je viazaná na hmotnoprávnu podmienku, spočívajúcu v tom, že o prevedení na inú prácu rozhodli príslušné družstevné orgány. K otázke právomoci súdov v tých prípadoch, kedy ide o iné otázky súvisiace s členstvom (napr. veci družstevnej disciplíny).

K otázke vplyvu skončenia pracovného pomeru na povinnosť vrátiť náborový príspevok.

Pre pracovníkov, ktorí sú v JRD v pracovnom pomere (čl. 16 ods. 2 a 3 Vzorových stanov), platia všeobecné predpisy o zániku pracovného pomeru (porov. § 3 ods. 2 a 3 zák. práce), teda i ustanovenie § 59 zák. práce o predchádzajúcom súhlase odborového orgánu. Súhlas tu dáva miestna organizácia ROH odborového orgánu pracovníkov polnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, resp. jej miestny výbor (porov. bod 3 uznesenia IV. všeodborového zjazdu). Záver krajského súdu, že súhlas podla § 59 ods. 1 zák. práce by mohol byť udelený vyšším odborovým orgánom, nemá v zákone oporu, pokial nejde o prípad § 59 ods. 3 zák. práce, kedy vyšší odborový orgán rozhoduje potom, keď závodný výbor odmietol súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru. Tam, kde nie je ani takýto miestny výbor, neprichádza do úvahy žiadny iný orgán ROH. V takomto prípade teda náležitosť predchádzajúceho súhlasu orgánu ROH odpadá.