Sešit č. 1/1971

Nezhoda medzi rodičmi v tom, či niektorý z nich môže podať na príslušnom správnom orgáne žiadosť o povolenie na vysťahovanie maloletého dieťaťa z ČSSR, je nepochybne nezhodou o podstatnej veci pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 49 Zák. o rod.). Súd starostlivosti o maloleté deti posúdi predpoklady pre to, či možno rodičovi dať súhlas na podanie žiadosti o povolenie vysťahovania maloletého dieťaťa do cudziny. V konaní o udelenie súhlasu na podanie tejto žiadosti nerieši však otázku, ktorý z rodičov má lepšie schopnosti a možnosti dieťa vychovávať. Iba hodnotí, aké dôsledky na ďalší vývoj dieťaťa by malo prípadné vysťahovanie z hladiska záujmov dieťaťa v súlade so záujmami spoločnosti, z hladiska výkonu práv a povinností rodičov a z hladiska vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

I. Skutočnosť, že škoda spôsobená činom poísaným v § 3 ods. 1 Zákona o přečinoch je nižšia ako 1500 Kčs nevylučuje možnosť kvalifikovať skutok ako trestný čin, ak je táto kvalifikácia odôvodnená vzhľadom na stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre společnosť.

II. Okolnosť, že skutok, ktorý formálne vykazuje znaky prečinu podľa § 3 ods. 1 Zákona o prečinoch, bol iba s ohľadom na recidívu páchateľa posúdený ako trestný čin, nebráni, aby páchateľ bol posúdzovaný ako obzvlášť nebezpečný recidivista.

Nárok na náhradu jiné škody, jež není uvedena v ustanovení § 27 zákona č. 82/1968 Sb., o soudní rehabilitaci (ve znění zák. č. 70/1970 Sb.), nelze rehabilitované osobě přiznat. Okolnost, že rehabilitovaná osoba neměla pro výkon trestu odnětí svobody možnost čerpat dovolenou, nezakládá nárok na náhradu mzdy ze nevyčerpanou dovolenou, když již za uvedenou dobu byl přiznán ušlý výdělek.

I. Znak "škoda neprevyšujúca 1500 Kčs" je zákonným znakom prečinu podľa § 3 zákona č. 150/1969 Zb. V prípade, že páchateľ spôsobil na cudzom majetku škodu vyššiu ako 1500 Kčs, nemôže ísť o prečin, a to bez ohľadu na to, či škodu spôsobil len jedným útokom alebo viacerými útokmi pri pokračujúcom čine. Ak páchateľ jedným útokom (napr. krádežou) spôsobil škodu vyššiu ako 1500 Kčs na majetku či v socialistickom alebo v osobnom vlastníctve, ale ak takúto škodu spôsobil pokračujúcim činom spáchaným rôznymi formami, uvedneými v § 3 ods. 1 Zákona o prečinoch, treba skutok posúdiť podľa všetkých ustanovení Trestného zákona, ktoré prichádzajú do úvahy a podľa zásad o súbehu.

II. Pri opakovaní prečinov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 150/1969 Zb. škody spôsobené jednotlivými prečinmi nemožno sčítať.

Při stanovení náhrady za ztrátu na výdělku podle ustanovení § 27 odst. 1 písm. a) zák. č. 82/1968 Sb., o soudní rehabilitaci (ve znění zák. č. 70/1970 Sb.), třeba vycházet z průměrného výdělku poškozeného před započetím vazby nebo výkonu trestu.

Hlavné projednávanie vo veciach, v ktorých sa konalo iba objasňovanie (§ 179 až 179f Tr. por.), možno konať v neprítomnosti obvineného, ak v zmysle § 202 ods. 2 Tr. por. je samosudca toho názoru, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obvineného a ak sú splnené tieto ďalšie podmienky:

1) návrh prokurátora na potrestanie bol obvinenému doručený a obvinený bol na hlavné pojednávanie riadne predvolaný;

2) zo zápisnice s ním spísanej podľa § 76 ods. 5 Tr. por. je zrejmé, že boli zachované ustanovenia § 91 až 93 a § 95 Tr. por., a že mu bolo v zmysle § 179b ods. 2 písm. b) Tr. por. oznámené, z čoho je podozrievaný;

3) najneskoršie v predvolaní na hlavné projednávanie bol poučený o svojich právach zvoliť si obhajcu a navrhnúť dôkazy, ako aj o tom, že sa hlavné pojednávanie bude konať v jeho neprítomnosti, ak sa naň bez ospravedlnenia nedostaví.

I když úhrada za užívání družstevního bytu stavebního bytového družstva byla stanovena s přihlédnutím k existenci, výši a úhradám splátek podle úvěrových podmínek dlouhodobého investičního úvěru, jenž byl bankou družstva poskytnut na bytovou výstavbu, nemění to ničeho na povaze této úhrady za užívání družstevního bytu, jejíž placení je uživatelům družstevního bytu uloženo stanovami stavebního bytového družstva. Nemůže se proto ten, kdo družstevní byt užíval a úhradu za jeho užívání platil, domáhat po skončení užívání bytu vůči stavebnímu bytovému družstvu ani vůči novému uživateli téhož družstevního bytu vrácení částek, které v rámci úhrady za užívání bytu připadaly na hrazení splátek dlouhodobého investičního úvěru.