Sešit č. 3-4/1975

Jestliže se ten, kdo odpykává trest odnětí svobody ve třetí nápravně výchovné skupině, dopustí ve výkonu trestu odnětí svobody přečinu, jímž dává najevo odmítání spolupráce při převýchovném procesu (zejm. přečinu maření výkonu úředního rozhodnutí podle § 7 písm. d/ zák. č. 150/1969 Sb. ve znění zák. č. 46/1973 Sb.) a za který je mu uložen další nepodmíněný trest odnětí svobody, může být podle § 39a odst. 3 tr. zák. zařazen pro výkon tohoto trestu rovněž do třetí nápravně výchovné skupiny.

Postup podla § 35 ods. 2 resp. § 37 Tr. zák. prichádza do úvahy len vtedy, keď skorší rozsudok bol vydaný československým súdom. Československé súdy nie sú z hladiska použitia citovaných zákonných ustanovení viazané cudzozemskými rozsudkami. Ustanovenie § 22 Tr. zák. upravuje postup pre započítanie väzby alebo trestu v prípadoch, keď bol páchatel za ten istý skutok, o ktorom koná alebo konal československý súd, v cudzine vo väzbe alebo potrestaný cudzozemským orgánom.

Medzi škodou, ktorá vznikla z majetkového trestného činu (z rozkrádania, krádeže, sprenevery, podvodu atď.) a konaním podielnika (§ 134, § 251, § 252 Tr. zák.), ktorý ukryje či na seba alebo na iného prevedie vec, ktorá bola získaná majetkovým trestným činom spáchaným inou osobou, spravidla nebýva príčinný vzťah, a preto podielnik za túto škodu nezodpovedá.

Podkladom pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu škody poškodenej socialistickej organizácie v adhéznom konaní môže byť len taký návrh, ktorý podala osoba oprávnená podla príslušných predpisov na zastupovanie organizácie. Súd je povinný skúmať, či je splnená aj táto podmienka. JRD zastupuje pred úradmi a súdmi predseda družstva (čl. 30 odst. 2 veta druhá vyhl. č. 169/1964 Zb. o vzorových stanovách). Iný pracovník JRD môže družstvo zastupovať len vtedy, ak sa preukáže plnou mocou podpísanou predsedom JRD a ďalším členom predstavenstva JRD (čl. 30 odst. 2 veta tretia cit. vyhl.).

Ak organizácia nahradí škodu svojmu pracovníkovi, ktorá mu vznikla pracovným úrazom, za ktorý je zodpovedný podla § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka iný občan preto, že ju spôsobil trestným činom (prečinom), prechádza podla § 201 ods. 1 Zákonníka práce na organizáciu nárok poškodeného pracovníka na náhradu škody voči poškodeným v zmysle § 43 ods. 1 Tr. por. a môže uvedený nárok uplatniť v adhéznom konaní podla § 43 ods. 2 Tr. por. Prechodom nároku na náhradu škody na organizáciu však poškodený pracovník neprestáva byť poškodeným v zmysle § 43 ods. 1 Tr. por. a zachovávajú sa mu procesné práva uvedené v § 43 ods. 1 Tr. por., ktoré môže uplatňovať v trestnom konaní.

Okolnosť, že po začatí trestného stíhania (§ 160 odst. 1 Tr. por.) a po oznámení obvinenia obvinenému vyhladávacím orgánom (§ 169 písm. a/ Tr. por.) dôjde k tomu, že sa obvinený vezme do väzby, nezakladá povinnosť vyšetrovatela vydať uznesenie, že sa vznáša obvinenie (§ 163 odst. 1 Tr. por.).

Lehotu na podanie odvolania osobami uvedenými v § 247 odst. 2 Tr. por. stanovenú v § 248 odst. 3 Tr. por. treba vykladať v súvislosti s ustanovením § 248 odst. 2 Tr. por. V dôsledku toho, ak je obvinenému, ktorý má obhajcu, doručený odpis rozsudku v iný deň ako obhajcovi, je pre beh lehoty na podanie odvolania týmito osobami rozhodujúce to doručenie odpisu rozsudku, ktoré bolo vykonané najneskoršie.