Rok 1990

Kdo je pojištěn pro účely nemocenského pojištění v pracovním poměru, nemůže již být pojištěn, i když je ještě dále pracovně činný podle dohody o pracovní činnosti pro organizaci, u níž je v pracovním poměru, anebo pro jinou organizaci. Proto se už za něj pro tuto pracovní činnost pojistné neodvádí.

Pod pojem soustavně v § 284 odst. 2 tr. zák. lze zahrnout i dílčí skutky svémocného vzdalování, které byly vyřízeny v kázeňském řízení, a tresty za ně byly již (ve smyslu čl. 104 KŘ) zahlazeny.

Doba pracovného pomeru dojednaného na určitý čas sa pre účely dôchodkového zabezpečenia hodnotí podla hladísk stanovených pre dobu zamestnania. /1/

Z platnej zákonnej úpravy vyplýva, že výnimku z povinnosti svedčiť v trestnom konaní, ktorá je podmienená osobným postavením toho, kto prichádza do úvahy ako svedok, ustanovuje len § 10 ods. 1 Tr. por. (diplomatická imunita a výsady). Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že z povinností uvedených v § 97 Tr. por. sú vyňaté osoby, ktoré v predošlých štádiách trestného stíhania pôsobili ako orgány činné v trestnom konaní. Tieto orgány nemajú povinnosť vypovedať ako svedok v súdnom konaní o okolnostiach dôležitých pre trestne konanie iba vtedy, keď je v konkrétnom prípade daná niektorá z vecných výnimek uvedených v § 99 ods. 1, 2, resp. § 100 ods. 1, 2 Tr.por., o čom rozhoduje orgán, ktorý uskutočňuje výsluch. Okolnosti charakterizujúce postup pri výsluchu obvineného v prípravnom konaní, resp. pri vykonávaní iného procesného úkonu podla Trestného poriadku, nie sú predmetom povinnej mlčanlivosti v zmysle § 99 ods. Tr. por. vo vzťahu k súdu, ktorý koná a rozhoduje vo veci, v ktorePubl.d tým pôsobil vypočúvaný orgán prípravného konania. V každej konkrétnej veci musí sám súd rozhodnúť o tom, akými dôkaznými prostriedkami bude objasňovat určitú okolnosť, ktorá je dôležitá pre náležité zistenie skutočného stavu veci a pre správne rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného. Vyplýva to z ústavného princípu nezávislosti sudcov pri výkone ich funkcie a z ich viazanosti len právnym poriadkom socialistického štátu. Podstata tohto princípu spočíva najmä v tom, že sudcom nemožno v konkrétnej veci prikazovať, ako majú vo veci rozhodnúť, ale ani to, aké dôkazy majú v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonať a akým spôsobom ich majú hodnotiť.

Návrh na obnovu konania, ktorá nie je vo veciach dôchodkového zabezpečenia prípustná podla ustanovenia § 250 ods. 1 O. s. p., súd svojím uznesením zamietne. Nemožno tu konanie zastaviť podla ustanovenia § 104 O. s. p.

Obmedzenie osobnej slobody, ku ktorému dôjde pri dodaní odsúdeného orgánmi ZNB do výkonu trestu odňatia slobody na základe opatrenia predsedu senátu (samosudcu) podla § 321 odst. 3 Tr. por., nie je súčasťou väzby v zmysle § 38 odst. 1 Tr. zák. a § 334 odst. 1 Tr. por., o započítání ktorého by musel rozhodovať súd. Ide o obmedzenie osobnej slobody odsúdeného, ku ktorému dochádza až po nariadení uloženého trestu odňatia slobody. Treba ho preto považovať priamo za súčasť výkonu tohto trestu a určuje aj začiatok jeho výkonu. Väznica, prípadne nápravnovýchovný ústav, do ktorého orgány ZNB dodali odsúdeného na základe opatrenia predsedu senátu (samosudcu) vydaného podla § 321 odst. 3 Tr.por., poznačí nástup trestu odňatia slobody od chvíle obmedzenia jeho osobnej slobody. Náklady spojené s dodaním odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody na základe opatrenia predsedu senátu (samosudcu) podla § 321 odst. 3 Tr.por. sú trovami spojenými s výkonom tohto trestu v zmysle § 152 odst. 1 písm. b) Tr.porPubl.ichádza tu do úvahy aplikácia § 65 Zák. o výkonw trestu odňatia slobody, podla ktorého je odsúdený povinný nahradiť náklady výkonu trestu za čas, po ktorý svojím zavinením spôsobil, že tieto náklady sa nemohli uhradiť zrážkami z jeho pracovnej odmeny. Rozhodnutie o tom vydáva náčelník nápravnovýchovného ústavu.

Jestliže je v občanském soudním řízení o přezkoumání rozhodnutí orgánů důchodového zabezpečení, vydaného ve věci důchodové, uváděna v odvolání nová skutečnost nebo nový důkaz (§ 205 odst. 2 o. s. ř.), jejichž vliv na rozhodnutí ve věci nelze jednoznačně vyloučit, odvolací soudbuď zruší rozhodnutí soudu prvního stupně s poukazem na ustanovení § 221 odst. 1 o.s.ř. (i když tu nejde o žádný z příkladmo uvedených předpokladů pod písmeny a/ až d/ tohoto ustanovení), anebo postupuje podle ustanovení § 213 odst. 3 o.s.ř. (především v těch případech, v nichž by nic jiného kromě nově uváděné skutečnosti nebo důkazu nebránilo potvrzení rozhodnutí soudu prvního stupně).