Rok 1981

Trest prepadnutia majetku postihuje všetok majetok odsúdeného, prípadne jeho určenú časť v deň, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, okrem prostriedkov a vecí, na ktoré sa prepadnutie v zmysle § 52 ods. 1 veta za bodkočiarkou Tr. zák. nevzťahuje. V tento deň prechádza vlastníctvo majetku na štát úradným výrokom (§ 52 ods. 3 Tr. zák., § 11 ods. 2 Hosp. zák. č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Na správu majetku sa vzťahuje vyhláška č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe národného majetku (§ 1 ods. 2 písm. a/ cit. vyhl.). Pri prechode vlastníctva na štát neprechádzajú naň záväzky bývalého vlastníka prepadnutého majetku (§ 7 cit. vyhl.). Výrok rozsudku o prepadnutí majetku a jeho zákonom stanovené dôsledky nemožno viazať na žiadnu podmienku, teda ani na podmienku, cielom ktorej by malo byť splnenie záväzkov bývalého vlastníka majetku.

Zhodnocení poznatků o praxi soudů při trestním postihu recidivistů.

Za nepodmíněný trest odnětí svobody podle čl. V písm. a) rozhodnutí prezidenta republiky ze dne 8. května 1980 o amnestii se považuje i původně uložený trest nápravného opatření, resp. jeho zbytek, o němž bylo přede dne amnestie podle § 45 odst. 2 tr. zák. pravomocně rozhodnuto, že se přemění v nepodmíněný trest odnětí svobody, jestliže byl uložen za úmyslný trestný čin a toto odsouzení nebylo zahlazeno.

Odklad výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho šesť mesiacov podla § 328 odst. 1 Tr. por. prichádza do úvahy nielen u odsúdeného, ktorý ešte nenastúpil výkon základnej vojenskej služby, na ktorý bol povolaný, ale aj u odsúdeného, ktorý v čase právoplatného uloženia tohto trestu za trestný čin alebo prečin spáchaný pred nástupom výkonu základnej vojenskej služby túto službu už vykonáva.

Soud nemůže rozhodovat o společném způsobu výkonu postupně uložených trestů odnětí svobody podle § 320 odst. 3 tr. ř. jestliže jeden ze dvou postupně uložených trestů byl již vykonán.

I. Trestný rozkaz sa nevyhlasuje, ale len vyhotovuje; autentickým znením trestného rozkazu je teda jeho vyhotovenie. Oprava vyhotovenia podla § 131 odst. 1 Tr. por., t. j. uvedenie vyhotovenia do súladu s vyhlásením rozhodnutia neprichádza preto pri trestnom rozkaze do úvahy.

Uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu podla § 228 odst. 1 Tr. por. môže súd len v odsudzujúcom rozsudku, t. j. len vtedy, keď uzná obžalovaného za vinného z trestného činu alebo prečinu. Takúto povinnosť mu nemôže uložiť v uznesení, ktorým postúpil vec na prerokovanie komisii národného výboru na ochranu verejného poriadku. V takom prípade nemôže súd ani odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom podla § 229 Tr. por.