Sešit č. 1/1990

Sešit Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek č. 1/1990 byl vydán dne 23.2.1990.

    3

    Stanovisko Nejvyššího soudu SSR ze dne 24.04.1989, sp. zn. Tpj 20/89, ECLI:CZ:NS:1989:TPJ.20.1989.1

    Datum: 24.04.1989 Sp. zn.: Tpj 20/89 Nejvyšší soud SSR

    Z platnej zákonnej úpravy vyplýva, že výnimku z povinnosti svedčiť v trestnom konaní, ktorá je podmienená osobným postavením toho, kto prichádza do úvahy ako svedok, ustanovuje len § 10 ods. 1 Tr. por. (diplomatická imunita a výsady). Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že z povinností uvedených v § 97 Tr. por. sú vyňaté osoby, ktoré v predošlých štádiách trestného stíhania pôsobili ako orgány činné v trestnom konaní. Tieto orgány nemajú povinnosť vypovedať ako svedok v súdnom konaní o okolnostiach dôležitých pre trestne konanie iba vtedy, keď je v konkrétnom prípade daná niektorá z vecných výnimek uvedených v § 99 ods. 1, 2, resp. § 100 ods. 1, 2 Tr.por., o čom rozhoduje orgán, ktorý uskutočňuje výsluch. Okolnosti charakterizujúce postup pri výsluchu obvineného v prípravnom konaní, resp. pri vykonávaní iného procesného úkonu podla Trestného poriadku, nie sú predmetom povinnej mlčanlivosti v zmysle § 99 ods. Tr. por. vo vzťahu k súdu, ktorý koná a rozhoduje vo veci, v ktorePubl.d tým pôsobil vypočúvaný orgán prípravného konania. V každej konkrétnej veci musí sám súd rozhodnúť o tom, akými dôkaznými prostriedkami bude objasňovat určitú okolnosť, ktorá je dôležitá pre náležité zistenie skutočného stavu veci a pre správne rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného. Vyplýva to z ústavného princípu nezávislosti sudcov pri výkone ich funkcie a z ich viazanosti len právnym poriadkom socialistického štátu. Podstata tohto princípu spočíva najmä v tom, že sudcom nemožno v konkrétnej veci prikazovať, ako majú vo veci rozhodnúť, ale ani to, aké dôkazy majú v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonať a akým spôsobom ich majú hodnotiť.
    2

    Stanovisko Nejvyššího soudu SSR ze dne 17.10.1988, sp. zn. Tpj 40/88, ECLI:CZ:NS:1988:TPJ.40.1988.1

    Datum: 17.10.1988 Sp. zn.: Tpj 40/88 Nejvyšší soud SSR

    Obmedzenie osobnej slobody, ku ktorému dôjde pri dodaní odsúdeného orgánmi ZNB do výkonu trestu odňatia slobody na základe opatrenia predsedu senátu (samosudcu) podla § 321 odst. 3 Tr. por., nie je súčasťou väzby v zmysle § 38 odst. 1 Tr. zák. a § 334 odst. 1 Tr. por., o započítání ktorého by musel rozhodovať súd. Ide o obmedzenie osobnej slobody odsúdeného, ku ktorému dochádza až po nariadení uloženého trestu odňatia slobody. Treba ho preto považovať priamo za súčasť výkonu tohto trestu a určuje aj začiatok jeho výkonu. Väznica, prípadne nápravnovýchovný ústav, do ktorého orgány ZNB dodali odsúdeného na základe opatrenia predsedu senátu (samosudcu) vydaného podla § 321 odst. 3 Tr.por., poznačí nástup trestu odňatia slobody od chvíle obmedzenia jeho osobnej slobody. Náklady spojené s dodaním odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody na základe opatrenia predsedu senátu (samosudcu) podla § 321 odst. 3 Tr.por. sú trovami spojenými s výkonom tohto trestu v zmysle § 152 odst. 1 písm. b) Tr.porPubl.ichádza tu do úvahy aplikácia § 65 Zák. o výkonw trestu odňatia slobody, podla ktorého je odsúdený povinný nahradiť náklady výkonu trestu za čas, po ktorý svojím zavinením spôsobil, že tieto náklady sa nemohli uhradiť zrážkami z jeho pracovnej odmeny. Rozhodnutie o tom vydáva náčelník nápravnovýchovného ústavu.