Rozšířené vyhledávání ve Sbírce

Pokud jednání obžalovaného lze posoudit jako více forem účastenství, ve výroku rozsudku o vině se uvede pouze nejzávažnější z nich, neboť další formy jsou v ní obsaženy.

I. Ve výroku rozsudku, v tzv. skutkové větě, musí soud uvést všechny zjištěné skutkové okolnosti, které jsou v posuzovaném případě konkrétním obsahem zákonných znaků skutkové podstaty příslušného zákonného ustanovení, podle kterého byl čin obžalovaného právně posouzen. Nestačí proto, aby se soud při popisu jednání obžalovaného omezil, byť jen v některých směrech, na citaci těchto zákonných znaků. Taková citace tvoří tzv. právní větu výroku rozsudku.

Z ustanovenia § 228 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu musí okrem iného presne označovať nárok, ktorý bol oprávnenej osobe prisúdený. To znamená, že súd musí v tomto výroku vyjadriť výšku nároku v peniazoch, pokial prisúdený nárok spočíva v peňažnom plnení. Ustanovenie § 179 ods. 1, 2 Zák. práce treba vykladať tak, že výška prisúdenej náhrady škody nesmie presahovať výšku skutočnej škody, ktorú pracovník spôsobil organizácii nedbanlivým porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (§ 172 Zák. práce).

Výrok rozsudku o právním posouzení skutku (tzv. právní věta) není oddělitelný ve smyslu ustanovení § 258 odst. 2 tr. ř. od popisu skutku ve výroku o vině (od tzv. skutkové věty).

Obvinenému, ktorý sa po vyhlásení rozsudku vzdal odvolania, možno opis rozsudku platne doručiť aj jeho uložením podla § 63 odst. 2 Tr. por. za predpokladu, že sa presne dodrží postup, ktorý predpisuje toto ustanovenie pre takéto náhradné doručenie. Ustanovenie § 63 odst. 3 písm. b) Tr. por. v takomto prípade nebráni tomu, aby sa odpis rozsudku uložil podla § 63 odst. 2 Tr. por.

Napriek hodnote neprevyšujúcej 500,- Kčs ide o trestný čin rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve podla § 245 ods. 1 písm. a) tr. zák. a nielen o priestupok rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podla § 35a tr. zák. spr., keďže išlo o odcudzenie osiva JRD určeného na siatie, zo sejaceho stroja, čo by bolo malo za následok menšie výnosy, čím sa zvyšuje nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť. Aby rozsudok bol spravodlivý, je treba, aby výrok o treste zodpovedal všetkým ustanoveniam, ktoré trestný zákon dotyčne tohto výroku obsahuje. Prvou podmienkou uloženia správneho trestu je, aby súd urobil podrobný rozbor konania obžalovaného a hladal príčinu, prečo obžalovaný konal zisteným spôsobom a pritom prihliadol na osobu, možnosť nápravy, ako aj na ostatné podmienky v § 19 ods. 1 tr. zák. uvedené.

Aj keď treba vychádzať zo zásady, že prokurátor určuje skutok, ktorý má byť predmetom konania tým, že ho vyjadrí v žalobnom návrhu, neznamená to ešte, že by tým stanovil v rámci zažalovaného skutku aj medze, v ktorých jedine by sa mohol súd vecou zaoberať. Súd v zmysle § 238 ods. 1 tr. por. nemôže do konania a rozhodovania zahrňovať iné skutky, než tie, ktoré sú uvedené v obžalobe. Skutok, ktorý je predmetom konania, prejednáva súd v celej jeho šírke. Pokial pri pokračujúcom trestnom čine u niektorých útokov páchatel spôsobil výsledok v zákone uvedený a u iných útokov - napriek tomu, že mal úmysel výsledok v zákone uvedený spôsobiť - tento však nespôsobil, treba túto pokračujúcu činnosť posúdiť ako čiastočne dokonaný, čiastočne nedokonaný (pokus) trestný čin. V rozsudočnom výroku treba takéto posúdenie trestnej činnosti krádeže vyjadriť nielen slovne, ale aj uvedením príslušných zákonných ustanovení, teda § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 5 ods. 1, § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a) tr. zákP