Rozšířené vyhledávání ve Sbírce

U osoby, která pronáší výroky, z nichž vyplývá, že osobu hmotně odpovědnou za svěřené prostředky považuje již předem za vinnou, lze mít pochybnosti o její nepodjatosi ve smyslu § 11 odst. 1 zák. č. 36/1967 Sb., o znalcích a tlumočnících, a proto ji nelze ustanovit znalcem v tresní věci této odpovědné osoby.

Činnosť znalca v zmysle § 105 odst. 1 Tr. por. sú popri znalcoch zapísaných v zoznamoch znalcov oprávnené vykonávať ústavy alebo iné pracoviská špecializované na znaleckú činnosť v príslušnom odbore a zapísané v zoznamoch ministerstiev spravodlivosti ČSR a SSR (§ 2 odst. 1, § 21 odst. 1, 3 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch). Takýmto špecializovaným pracoviskom je aj Odbor kriminalistickej techniky a expertíz zriadený pri Mestskej správe VB v Bratislave. /1/

Za znalca z odboru psychiatrie v zmysle § 116 odst. 1 Tr. por., ktorý môže vyšetriť duševný stav obvineného, možno pribrať len lekára psychiatra, ktorý získal predpísaným spôsobom vysokoškolské lekárske vzdelanie a špecializáciu v odbore psychiatrie. Takýmto znalcom nemôže byť klinický psychológ, ktorý nemá lekárske vzdelanie, hoci by aj pracoval ako tzv. iný odborný pracovník v zdravotníctve na úseku psychiatrie a získal tak odborné znalosti z odvetvia psychiatrie.

Ustanovenie § 107 odst. 1 Tr. por. ukladá orgánu činnému v tr. konaní, ktorý znalca pribral, povinnosť poskytnúť znalcovi potrebné vysvetlenie zo spis. Ak je to potrebné pre podanie znaleckého posudku, dovolí znalcovi nazrieť do spisu. Môže mu dovoliť aj to, aby bol prítomný pri vypočúvaní obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého dokazovania. Znalec je tiež oprávnený navrhnúť, aby boli inými dôkazmi najprv objasnené okolnosti potrebné pre podanie posudku. Z toho vyplýva, že znalec môže podať posudok spravidla až po zadovážení všetkých dôkazov, ktoré sú potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Ak je znalec vypočúvaný na hlavnom pojednávaní, vypočuje sa zásadne až po vykonaní všetkých ostatných dôkazov, z ktorých musí znalec pri svojom posudku vychádzať. Pritom znalec nesmie hodnotiť vykonané dôkazy.

I. Podá-li písemný znalecký posudek znalec sice zapsaný do seznamu znalců podle zák. č. 36/1967 Sb., který však v konkrétní trestní věci nebyl podle § 105 odst. 1 tr. ř. přibrán za znalce orgánem činným v trestním řízení, nejde o důkaz přibráním znalce ve smyslu § 105 odst. 1 tr. ř., ale i o listinný důkaz ve smyslu § 112 odst. 2 tr.ř.

Funkcia svedka a znalca je nezlučitelná. Ak je niekto vo veci svedkom, nemôže byť pribraný za znalca. Ak je niekto pribratý za znalca, nemôže byť pri podávaní posudku vypočúvaný ako svedok, t. j. podla procesných predpisov platných pre výsluch svedka, ale len podla procesných predpisov platných pre výsluch znalca (§ 106 a 108 Tr. por.). Za znalca nemožno pribrať osobu, ktorá vzhladom na svoj pomer k veci, k orgánom vykonávajúcim konanie alebo k stranám môže vzbudzovať pochybnosti čo do svojej predpojatosti. Posudok takéhoto znalca nemožno v konaní použiť ako dôkaz. Ak na podanie znaleckého posudku treba vykonať ohliadku podla § 113 Tr. por., znalec navrhne orgánu trestného stíhania vykonanie tohto dôkazu (§ 107 odst. 1 posl. veta Tr. por.), nemôže ho však vykonať sám.

K provádění důkazu znalcem. Písemný posudek znalce nebo protokol o jeho výpovědi lze číst podle § 211 odst. 4 tr. ř. jen tehdy, jestliže znalec byl před podáním posudku poučen podle § 106 tr. ř., nejsou pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku, a prokurátor i obžalovaný s tím souhlasí. Ustanovit znalcem osobu, která není zapsána do seznamu znalců a má potřebné předpoklady pro to, aby podala posudek a která vyslovila s ustanovením souhlas, lze jen tehdy, není-li pro některý obor znalec do seznamu zapsán, nemůže-li znalec zapsaný do seznamu úkon provést a jestliže by provedení úkonu znalcem zapsaným do seznamu bylo spojeno s nepřiměřenými obtížemi nebo náklady. Takto ustanovený znalec nemůže podat posudek, dokud nesložil do rukou orgánu, který jej ustanovil, slib podle § 6 odst. 2 zák. č. 36/1967 Sb.