Rozšířené vyhledávání ve Sbírce

Skutečnost, že obviněný je státním občanem Polské lidové republiky a po podání obžaloby pro trestný čin spáchaný na území Československé socialistické republiky se natrvalo vrátil do Polské lidové republiky, neodůvodňuje zastavení trestního stíhání. Není-li dán některý z důvodů pro zastavení trestního stíháni uvedených v § 223 odst. 1, 2 tr. ř., soud učiní opatření k převzetí trestního řízení orgány Polské lidové republiky.

Nebylo-li usnesení o vznesení obvinění oznámeno obviněnému, nenabylo právní moci. V takovém případě trestní stíhání nelze zastavit z důvodů § 172 odst. 1 písm. c) tr. ř.

Zastaveniu trestného stíhania podla ustanovenia § 188 odst. 2 Tr. por. z dôvodov § 172 odst. 2 písm. a) Tr. por. nebráni skutočnosť, že trestný čin, ktorý je uvedený v obžalobe, je k inému trestnému činu v pomere podla § 35 odst. 2 Tr. zák. Takýto postup je však na mieste len vtedy, ak po zhodnotení rozhodujúcich okolností by po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní prichádzalo do úvahy použitie § 37 Tr. zák., t. j. upustenie od uloženia súhrnného trestu, prípadne vtedy, keby súhrnný trest, ktorý by sa mal uložiť, bol len o málo prísnejší než trest uložený predchádzajúcim rozsudkom.

Rozviazanie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody, aj keď k nemu došlo v súvislosti s protiprávnym skutkom pracovníka, nemožno považovať za disciplinárne rozhodnutie o skutku, ktoré - keby bolo dostačujúce - by mohlo byť dôvodom pre zastavenie trestného stíhania podla § 172 odst. 2 písm. b) Tr. por.

Zánik trestnej zodpovednosti pre účinnú lútosť podla § 214 Tr. zák. predpokladá, že tu existovali všetky podmienky trestnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy podla § 213 Tr. zák., vrátane zavinenia a že trestná zodpovednosť zanikla až neskoršie, po ich splnení. Preto zastavenie trestného stíhania podla § 172 odst. 1 písm. f) Tr. por., t. j. preto, že zanikla trestnosť činu, neprichádza do úvahy vtedy, keď obvinený síce neplnil vyživovaciu povinnosť, ale bez svojho zavinenia; v takom prípade treba zastaviť trestné stíhanie podla § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por., t. j. preto, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, nie je trestným činom.

Prokurátor alebo vyšetrovatel môže zastaviť trestné stíhanie podla § 172 odst. 1 písm. a) Tr. por. len vtedy, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Nestačí teda, že o existencii skutku je pochybnosť vyplývajúca z toho, že vo vykonaných dôkazoch sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dôkazov a zistenie, ktoré z odporujúcich si dôkazov sú pravdivé, závisí len od ich zhodnotenia súdom po ich vykonaní na hlavnom pojednávaní podla zásad bezprostrednosti a ústnosti. V takomto prípade nie je prokurátor alebo vyšetrovatel oprávnený zastaviť trestné stíhanie, ale je povinný podať obžalobu.

Trestní stíhání může být zastaveno pro některý z fakultativních důvodů uvedených v § 172 odst. 2 pod písm. a), b) tr. ř. jen tehdy, není-li dán některý z obligatorních důvodů zastavení trestního stíhání uvedených v § 172 odst. 1 písm. a) - f) tr. ř.