Rozšířené vyhledávání ve Sbírce

Podstatou rozhodnutia o obnove trestného stíhania je zrovnanie výsledkov vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní s dôkazmi vykonanými v konaní o obnovu. Iba-zrovnaním výsledkov obidvoch vykonaných dokazovaní možno dôjsť k záveru, že po právoplatnom rozsudku tu sú alebo nie sú nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme.

Súd rozhodujúci v druhej stolici o sťažnosti proti uzneseniu o obnovu trestného stíhania koná v neverejnom zasadaní.

Trestný čin lúpeže, ktorý mal za následok smrť (§ 232 ods. 1 a 3 tr. zák.) je daný vtedy, keď páchatel konal v úmysle vykonať proti niekomu násilie v d'alšom úmysle zmocniť sa cudzej veci, avšak následok smrt bol zavinený iba z nedbanlivosti. Ak bola ale smrť pritom zavinená úmyselne, môže ísť iba o vraždu spáchanú pri lúpeži podľa § 216 ods. 1, 2 písm. b) tr. zák.

Ak obžaloba dáva obvinenému za vinu, že spáchal viac skutkami jeden trestný čin v tej istej subjektívnej a objektívnej súvislosti, nemožno obvineného sčasti od obžaloby pre niektorý skutok oslobodiť, ak bol uznaný vinným trestným činom spáchaným iba niektorým z viac v obžalobe uvedených skutkov. V takom prípadě nemôže súd obvineného sčasti od obžaloby oslobodiť ani keď skutok, ktorým obvineného uznal vinným, kvalifikoval ináč než obžaloba.

Priestupok čierneho obchodu podľa § 87 písm. d) tr. zák. spr. prichádza do úvahy vtedy, keď páchateľ' nekalým spôsobom tovar hromadí alebo iným nedovoleným spôsobom tovar vo väčšom rozsahu odníma výrobe, obehu alebo spotrebe bez toho, žeby bol tým mohol ohroziť plynulé zásobovanie predmetmi potreby aspoň obyvateľstva nejakého miesta. Ide tu o ustanovenie sledujúce všeobecný poriadok zásobovania. Ak ale takým konaním páchateľ by mohol ohroziť plynulé zásobovanie predmetmi potreby aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ide o trestný čin ohrozenia zásobovania podľ'a § 134 ods. 1 tr. zák.

Ustanovení čl. X odst. 2 amnestijního rozhodnutí presidenta republiky ze 4. května 1953 stanoví, že tam, kde je použití zákona závislé na délce trestu odnětí svobody, rozhoduje délka trestu sníženého nebo jinak zmírněného podle tohoto rozhodnutí. Za takové použití zákona závislé na délce trestu odnětí svobody jest pokládat též postup podle § 204 tr. ř. vyvolaný z podnětu pozdější amnestie.

Kdo se hodnověrným způsobem doví, že někdo jiný spáchal trestný čin, ohledně něhož zákon ukládá oznamovací povinnost, dopustí se neoznámení trestného činu podle § 165 tr. zák., jakmile úmyslně ne prodleně takový trestný čin neoznámí prokurátoru nebo orgánu národní bezpečnosti. Dozví-li se pachatel později znovu tutéž nezměněnou skutečnost, nedopouští se nového neoznámení trestného činu.

Útok ve smyslu § 8 tr. zák., prováděný více osobami, předpokládá nutně aktivní činnost každého z útočníků. V takovém případě je přípustná nutná obrana (za podmínek v § 8 tr. zák. uvedených) proti kterémukoli útočníkovi, nikoli jen proti hlavnímu z nich.

Nie každá ťažká, nevyliečiteľná choroba, ale iba taká, ktorá činí páchateľa trvale neschopným k akejkoľvek práci pri výkone trestu, môže odôvodniť použitie ustanovenia čl. III. a VI. č. 3 rozhodnutia prezidenta republiky z 9. 5. 1955 o amnestii.