Rozšířené vyhledávání ve Sbírce

Uplatnenie výchovného poslania predpisov o rozviazaní pracovného pomeru učňa, sa prejavuje v tom, že k rozviazaniu pracovného pomeru z dôvodu, ktorý učeň sám zavinil [§ 12 ods. 1 písm. b) zák. č. 89/1958 Zb.] dôjde zásadne tam, kde nebolo možno zjednať nápravu učňa jeho výchovou a presvedčovaním.K otázke regresnej žaloby podanej podnikom na riaditela a kádrového pracovníka z titulu náhrady škody zavinenej v dôsledku nepoužitia dôvodu k výpovedi učňa podla § 12 písm. b) zák. č. 89/1958 Zb.

K pojmu naturálního bytu. Pro povahu bytu jako bytu naturálního není rozhodné, zda se za jeho užívání platí určitá náhrada. Došlo-li k právně účinnému zániku pracovního poměru, zaniká oprávnění zaměstnance na užívání naturálního bytu a zaměstnavatel se může domáhat žalobou opřenou o tvrzení, že zaměstnanec užívá bytu bez právního důvodu, vyklizení naturálního bytu.

Placení úroků z půjčky, kterou účastníci sledovali spekulační záměry (uložení bezpracně nabytého kapitálu získaného soukromopodnikatelskou činností) je v odporu se zákonem a obecným zájmem.

Podla § 138 ods. 2 tr. por. so zretelom k § 2 ods. 8 tr. por. súd v dôvodoch rozsudku musí vždy uviesť, na základe ktorých dôkazov prišiel k skutkovým zisteniam, musí vykonané dokazovanie hodnotiť, musí uviesť, prečo neuveril určitým tvrdeniam buď obžalovaného, alebo svedkom, musí hodnotiť obhajobu obžalovaného a na základe týchto úvah potom dojsť ku konečnému záveru čo do viny obžalovaného v smere vznesenej obžaloby. Okrem toho súd musí v dôvodoch rozsudku rozviesť aj svoje právne stanovisko vo veci a uviesť, prečo videl v konaní obžalovaného naplnené zákonné znaky určitého trestného činu a uviesť svoje úvahy, ktorými sa riadil pri uložení ako hlavného, tak vedlajšieho trestu.

V záujme zaisťovania rozvoja polnohospodárskej výroby a zamedzenia úbytku pracovníkov v polnohospodárstve môže byť pracovný pomer rolníka, zamestnaného mimo jeho hospodárstvo v inom odvetví, zrušený. K takémuto opatreniu nemôže dojsť u rodinných príslušníkov rolníka, ktorí sú zamestnaní mimo tohto hospodárstvo. Rolník ani jeho rodinný príslušník nemôžu však byť daní bez ich súhlasu na neplatenú dovolenku v pracovnom pomere.

Kdy většinoví spoluvlastníci mohou účinně žádat o vyklizení menšinového spoluvlastníka ze společného rodinného domku (§ 135 obč. zák.). Při rozhodování o hospodaření se společným rodinným domkem musí soud přihlédnout k třídní příslušnosti účastníků i k zájmům společnosti.

Pri rozhodovaní o nároku poškodeného na náhradu škody správa sa trestný súd predpismi občianskeho zákona, popr. ustanoveniami zák. č. 71/1958 Zb., o záväzkoch k náhrade škody spôsobenej zamestnancom porušením povinností z pracovného pomeru, pričom súd je oprávnený zaviazať obvineného zamestnanca k náhrade všetkej ním spôsobenej škody iba vtedy, ak by sa táto povinnosť nemala stanoviť podla pre obvineného priaznivejšieho ustanovenia § 6 ods. 3 zák. č. 71/1958 Zb. Z dobrodenia tohto zákonného ustanovenia vylučuje § 16 cit. zák. iba zamestnanca, ktorý spôsobil škodu úmyselne, alebo v opilosti, pričom za opilosť z hladiska ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 71/1958 Zb. treba považovať už taký stupeň alkoholického opojenia, ktoré znamená zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti, ktorých je treba pre bezpečné ovládanie motorového vozidla.