Datum: 14.02.1980
Sp. zn.: 4 Tz 6/80
Nejvyšší soud SSR
Za únos (§ 216 odst. 1 Tr. zák.) treba považovať konanie rodiča, ktorý hoci nebol pozbavený rodičovských práv a jeho rodičovského práva neboli ani obmedzené, odníme dieťa druhému rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy súdnym rozhodnutím. Nepôjde však o únos, ak rodič hoci aj násilím alebo lsťou odníme dieťa druhému rodičovi vtedy, keď rodiča síce nežijú spolu, ale dieťa sa len fakticky zdržuje u jedného z rodičov a súd dosial právoplatne nerozhodol, ktorému z rodičov sa dieťa zveruje do výchovy. Zodpovednosť (§ 216 odst. 1 Tr. zák.) neprichádza do úvahy ani vtedy, ak súd o výchove dieťaťa už rozhodol, ale rodič sa nechce podriadiť tomuto rozhodnutiu a dieťa, ktoré sa u neho fakticky nachádza, odmieta vydať druhému rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené súdom do výchovy. V takomto prípade treba postupovať podla § 272 a 273 O. s. p. Len ak tieto opatrenia zostali bezvýsledné, prichádza do úvahy zodpovednosť za tr. čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podla § 171 odst. 2 Tr. zák.
