Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 30.07.1970, sp. zn. 5 Co 105/70, ECLI:CZ:NS:1970:5.CO.105.1970.1

Keď má vdova nárok na vdovský dôchodok po druhom manželovi, nepatrí jej nárok na vdovský dôchodok po prvom manželovi, i keby tento dôchodok bol pre ňu vzhľadom na zákon č. 161/1968 Zb. výhodnejší.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SSR z 30. 7. 1970, 5 Co 105/70)

Odporca svojim rozhodnutím z 26. 11. 1969 upravil navrhovateľke vdovský dôchodok podľa ustanovenia § 53 zákona č. 101/1964 Zb. od decembra 1969 na 186 Kčs, popri invalidnom dôchodku 614 Kčs spolu s osobitným prídavkom 45 Kčs, s tým, že predchádzajúca úprava z 12. 8. 1969 podľa zákona č. 161/1968 Zb. sa na navrhovateľku nevzťahovala.

Navrhovateľka sa návrhom na preskúmanie rozhodnutia odporcu domáhala ponechania pôvodnej úpravy a tým aj ponechania vdovského dôchodku v pôvodnej výške 840 Kčs, keďže je vdovou po účastníkovi odboja.

Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka bola síce vdovou po účastníkovi odboja, po tomto však vdovský dôchodok nepoberala, znovu sa vydala a teraz je vdovou po druhom manželovi, ktorý nebol účastníkom odboja a po ktorom jej vznikol nárok na vdovský dôchodok.

Krajský súd v Bratislave svojim uznesením napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Vychádzal z toho, že posledný manžel navrhovateľky nebol účastníkom odboja, navrhovateľka po prvom manželovi vdovský dôchodok nepoberala a poberá vdovský dôchodok po druhom manželovi. Keďže jej vznikol nárok na vdovský dôchodok po druhom manželovi, nemôže sa s úspechom domáhať nároku na vdovský dôchodok po prvom manželovi.

Navrhovateľka uviedla, že po prvom manželovi jej bol priznaný vdovský dôchodok, ktorý však prestala poberať vtedy, keď sa znovu vydala. Domnieva sa, že po smrti svojho druhého manžela jej opäť vznikol nárok na jej pôvodný vdovský dôchodok po prvom manželovi, ktorý je pre ňu výhodnejší.

Najvyšší súd SSR uznesenie krajského súdu potvrdil.

Z odôvodnenia:

Ako plynie zo zisteného skutkového stavu, navrhovateľka bola manželkou B. K., ktorý bol za vojny popravený. Po oslobodení po ňom vdovský dôchodok nepoberala, nakoľko sa znovu vydala za I. F., ktorý neskoršie zomrel, a po ktorom jej vznikol nárok na vdovský dôchodok, ktorý aj poberá. Navrhovateľka sa domáha priznania vdovského dôchodku po svojom prvom manželovi, pretože tento vdovský dôchodok by bol pre ňu priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 101/1964 Zb. nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znovu, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.

Z tohto zákonného ustanovenia vyplývá, že pre vznik nároku na skorší vdovský dôchodok nestačí len skutočnosť, že pôvodný vdovský dôchodok je pre vdovu výhodnejší, ale musí sa splniť ďalšia podmienka, po splnení ktorej vznikne nárok na skorší vdovský dôchodok. Ide o podmienku, že vdove nepatrí vdovský dôchodok po poslednom manželovi. Táto podmienka musí byť splnená a bez jej splnenia nárok na skorší vdovský dôchodok nemôže vzniknúť.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka poberá vdovský dôchodok po svojom druhom manželovi I. F. Keď teda má nárok na vdovský dôchodok po druhom manželovi, nesplňuje podmienku uvedenú v ustanovení § 30 ods. 4 zákona č. 101/1964 Zb. a nepatrí jej nárok na vdovský dôchodok po prvom manželovi, hoci by bol pre ňu vzhľadom na zákon č. 161/1968 Zb. výhodnejší ( § 107 a zákona č. 101/1964 Zb.). Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako správne.

Výrok o trovách konania odpadol, pretože účastníkom trovy nevznikli.