Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 28.11.1969, sp. zn. 1 Cz 55/69, ECLI:CZ:NS:1969:1.CZ.55.1969.1

Ak bola v konaní o rozvod uložená navrhovateľovi oslobodenému od súdnych poplatkov povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania ( § 144 o. s. p., druhá veta), nemá odporkyňa povinnosť zaplatiť súdny poplatok, aj keď sama nebola oslobodená od súdnych poplatkov.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. 11. 1969, 1 Cz 55/69.)

Navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva uzavretého s odporkyňou dňa 26. 12. 1943. K návrhu na rozvod manželstva pripojil aj potvrdenie MsNV vo Z. o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, na základe ktorého žiadal oslobodenie od súdnych poplatkov; o toto oslobodenie žiadala po predložení príslušného potvrdenia tiež odporkyňa. Okresný súd vo Zvolene priznal uznesením zo 4. 11. 1968 v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 o. s. p. navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov; odporkyni nebolo uznesením z 9. 12. 1968 oslobodenie od súdnych poplatkov priznané.

Po projednaní návrhu na rozvod manželstva Okresný súd vo Zvolene rozviedol manželstvo účastníkov rozsudkom z 9. 12. 1968; odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na súdnom poplatku do pokladnice súdu 400,- Kčs, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť na trovách odporkyne 952,- Kčs. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva, sú výlučne na strane navrhovateľa. Pokiaľ ide o súdny poplatok a o trovy konania, uviedol okresný súd, že navrhovateľ bol oslobodený od súdnych poplatkov, a preto je povinná súdny poplatok zaplatiť odporkyňa; naproti tomu však navrhovateľ je povinný v zmysle ustanovenia § 144 o. s. p. nahradiť odporkyni trovy, ktoré jej v súvislosti s konaním vznikli (súdny poplatok 400,- Kčs, trovy právneho zastúpenia 552,- Kčs).

Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uznesením zo 4. 3. 1969 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania. Dospel k záveru, že ide o taký prípad, ktorý má na mysli ustanovenie § 144 (druhá veta) o. s. p., a že teda súd prvého stupňa zaviazal správne navrhovateľa ako na úhradu trov vzniklých právnym zastúpením odporkyne, tak aj na úhradu povinnosti odporkyne zaplatiť v zmysle § 4 zák. č. 116/1966 Zb. súdny poplatok.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom okresného súdu vo výrokoch o súdnom poplatku a o trovách konania presahujúcich sumu 552,- Kčs a uznesením krajského súdu bol porušený zákon a tieto rozhodnutia (rozsudok okresného súdu v uvedenom rozsahu) zrušil.

Z odôvodnenia:

Pokiaľ v súdnom konaní je navrhovateľ od poplatku oslobodený a pokiaľ súd jeho návrhu vyhovel, je povinný zaplatiť zodpovedajúcu časť poplatku odporca, pokiaľ nie je od poplatku tiež oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania navrhovateľovi ( § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 116/1966 Zb.).

Z druhej vety cit. zákonného ustanovenia teda vyplýva, že v danom prípade odporkyňa nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok, od ktorého bol navrhovateľ oslobodený; súd predsa zistil, ako to už bolo vyššie uvedené, že príčiny rozvratu manželstva sú výlučne na strane navrhovateľa, a v dôsledku toho priznal odporkyni proti navrhovateľovi náhradu všetkých trov konania.

Ak okresný súd i napriek tomu zaviazal odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku, porušil tým zákon v ustanovení § 4 ods. 1 písm. d) (druhá veta) zák. č. 116/1966 Zb.

Pretože v danom prípade nie je na strane odporkyne daná povinnosť zaplatiť súdny poplatok, nemôžu jej vzniknúť ani trovy z dôvodu splnenia tejto neprávom uloženej povinnosti. Keď okresný súd priznal odporkyni aj náhradu týchto nákladov ako náhradu trov v rozvodovom konaní a krajský súd potvrdil jeho rozsudok i ohľadne tejto časti, porušili súdy v tomto rozsahu zákon tiež v ustanovení § 144 (druhá veta) o. s. p.