Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 27.09.1968, sp. zn. 2 Cz 57/68, ECLI:CZ:NS:1968:2.CZ.57.1968.1

Opraviť rozsudok podľa § 164 o. s. p. je možné len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, tj. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé; zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27. 9. 1968, 2 Cz 57/68.)

Žalobcovia A. K. a M. K. navrhovali, aby bol prevod nehnuteľnost na základe darovacej zmluvy, uzavretej medzi žalovanými A. T. a K. K. 13. 6. 1963, vyhlásený za neplatný a aby bolo určené, že v dôsledku toho zostáva vlastníčkou darovaného podielu nehnuteľnosti žalovaná A. T. Žalované navrhovali zamietnutie žaloby a namietali, že darovacia zmluva bola platne uzavretá, takže došlo k platnému prevodu nehnuteľnosti na žalovanú K. K. ako obdarovanú.

Rozsudkom Okresného súdu v Košiciach z 28. 3. 1966 bolo rozhodnuté, že je prevod nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy neplatný a že v dôsledku toho je naďalej vlastníčkou darovaného podielu nehnuteľnosti žalovaná A. T.

Uznesením z 5. 4. 1966 opravil Okresný súd v Košiciach výrok svojho rozsudku tak, že prvá časť výroku, týkajúca sa neplatnosti prevodu nehnuteľnosti, bola ponechaná nedotknutá a druhá časť výroku, týkajúca sa určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, bola zmenená tak, že „v dôsledku toho vlastníčkou darovaného podielu je aj naďalej žalovaná K. K.“.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že bol uznesením okresného súdu porušený zákon a toto uznesenie zrušil.

Z odôvodnenia:

Podľa § 156 ods. 2 o. s. p. je súd viazaný rozsudkom akonáhle ho vyhlásil; to znamená, že na rozsudku nemôže súd, ktorý ho vyhlásil, zásadne nič meniť. Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie § 164 o. s. p., ktoré umožňuje vykonať – a to aj bez návrhu – za určitých podmienok opravu rozsudku. Vzhľadom na to, že ide o výnimku zo všeobecnej zásady § 156 ods. 2 o. s. p., nemožno toto ustanovenie vykladať extenzívne a je nutné pripustiť jeho použitie len v prípadoch v ňom uvedených. Je preto možné opraviť rozsudok podľa § 164 o. s. p. len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby v písaní a počítaní, tj. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí.

O taký prípad v tejto veci nešlo, lebo pôvodný výrok rozsudku, že vlastníčkou darovaného podielu nehnuteľnosti zostáva naďalej žalovaná A. T., zodpovedal návrhu žalobcov a výsledkom konania, z ktorých okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, a bol v zhode s odôvodnením rozsudku. Naopak vykonaním opravy časti výroku rozsudku došlo k tomu, že opravená časť výroku je v rozpore s neopravenou časťou výroku rozsudku aj s jeho odôvodnením. Ak okresný súd dospel k záveru, že je neplatný prevod vlastníctva, ku ktorému malo dôjsť darovacou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou A. T. ako darkyňou a žalovanou K. K. ako obdarovanou, potom nemohol vysloviť – ako urobil v opravnom uznesení -, že spoluvlastníčkou zostáva naďalej žalovaná K. K., tj. obdarovaná, ale tomuto záveru zodpovedal pôvodný výrok rozsudku, že spoluvlastníčkou zostáva naďalej žalovaná A. T., tj. darkyňa.

Bol teda uznesením okresného súdu porušený zákon v ustanovení § 164 o. s. p.