Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 29.11.1966, sp. zn. 4 Cz 88/66, ECLI:CZ:NS:1966:4.CZ.88.1966.1

(Částečně nepoužitelné viz judikát 44/1980 SbRc.)

Hmotneprávne dôvody neplatnosti, ktoré nedovoľujú schválenie zmieru, pretože je v rozpore s právnymi predpismi, alebo záujmom spoločnosti a ktoré by mohli byť uplatnené žalobou o zrušenie uznesenia o schválení zmieru podľa § 99 ods. 3 o. s. p., možno uplatňovať aj v odvolaní proti uzneseniu o schválení zmieru.

Ak sa bývalí manželia pri rozdelení majetku tvoriaceho zákonné majetkové spoločenstvo dohodli tak, že sa vzdávajú vlastníckeho práva k domku, ktorý bol ich spoločným majetkom, išlo v podstate o prevod nehnuteľnosti na základe daru. Pri prijatí ponúky daru maloleté deti musia byť zastúpené zvláštnym opatrovníkom a takýto právny úkon vyžaduje schválenie opatrovnickým súdom.

K zákonným predpokladom platného darovania maloletým, ako i k tomu či zmierom sú riešené medzi účastníkmi sporné otázky tak, aby nedochádzalo k ďalším sporom medzi nimi, je potrebné prihliadnúť pri úvahe súdu o schválení zmieru.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. 11. 1966, 4 Cz 88/66.)

Okresný súd v Žiari nad Hronom spojil na spoločné prejednanie dve právne veci vedené pod sp. zn. 5 C 151/62 a 5 C 101/63 s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 5 C 101/63.

V prvej z týchto vecí sa navrhovateľka M. J. neskôr vydatá H. domáhala návrhom rozdelenie majetku tvoriaceho zákonné majetkové spoločenstvo manželov, ktorý spoločne s odporcom nadobudli za trvania ich manželstva, uzavretého v r. 1948 a rozvedeného v r. 1962. Ako spoločný majetok manželov uvádzala v návrhu rodinný domok č. 56 v Ž., ďalej nábytkové zariadenie do spálne, kuchynský nábytok a diváň, pričom navrhovala, aby bolo rozhodnuté, že rodinný domček a nábytkové zariadenie do spálne pripadne jej, zatiaľ čo kuchynské zariadenie a diváň odporcovi. V uvádzanej druhej právnej veci sa F. J. naproti tomu domáhal, aby M. J. (neskôr vydatá H. ä bola uznaná povinnou zaplatiť mu 17 500 Kčs a to z toho dôvodu, že za trvania manželstva investoval do domu č. 21, ktorého je M. H. spoluvlastníčkou, celkom 20 000 Kčs, pričom žalobný nárok znižuje na 17 500 Kčs, nakoľko v tomto dome po niekoľko rokov s rodinou býval.

V priebehu konania sa F. J. vyjadroval k návrhu na zrušenie zákonného majetkového spoločenstva účastníkov a na rozdelenie spoločného majetku iba v tom zmysle, že navrhuje zamietnúť návrh navrhovateľky na prikázanie domu do jej vlastníctva, a to preto, že navrhovateľka sa údajne na stavbe domu nijako nepodielala, ostatne nebola ani zamestnaná, takže na stavbu peniaze nedávala, pri stavbe domu robila len prekážky a má teda za to, že jej žiaden podiel na tomto dome nepatrí. M. H. sa v priebehu konania nevyjadrovala (a nebola tiež súdom vypočutá) k uplatneniu nároku F. J. na zaplatenie 17 500 Kčs.

Po vykonaní znaleckého posudku o hodnote domu č. 56 v Ž. uzavreli potom účastníci v konaní zmier, podľa ktorého sa obaja vzdavajú svojích vlastníckych podielov na dome č. 56 v Ž., a to v prospech dvoch maloletých detí z ich manželstva s tým, že uzavretím tohoto zmieru pokladajú svoje nároky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov za vyrovnané.

Okresný súd v Žiari nad Hronom zmier 20. 4. 1965 schválil, a to len so všeobecným odôvodnením, že sa neprieči právnym predpisom, ani záujmom spoločnosti.

Písomný návrh odporcu F. J. zaslaný súdu dňa 22. 4. 1965, aby uvedený zmier bol doplnený tak, že sa mu zaisťuje v tomto dome doživotné bývanie, ako sa toho v priebehu konania domáhal, bol súdmi oboch stupňov pokladaný za odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o schválení zmieru.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Aj súd druhého stupňa mal za to, že sa účastníkmi uzavretý zmier nepriečí platným predpisom a záujmom spoločnosti a že ho teda okresný súd mohol schváliť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by odporca obsah zmieru niečim podmieňoval, že je teda obsahom tohoto zmieru viazaný a zrušenia uznesenia, ktorým bol zmier schválený, že by sa mohol domáhať len návrhom podľa § 99 ods. 3 o. s. p., za ktorý ovšem jeho podanie došlé na súd dňa 22. 4. 1965 hore uvádzané považovať nemožno.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že týmito rozhodnutiami Okresného súdu v Žiari a Krajského súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon a tieto rozhodnutia zrušil.

Z odôvodnenia:

Účastníci konania sa v danom prípade dohodli o rodinnom domku, ktorý bol ich spoločným majetkom tvoriací zákonné majetkové spoločenstvo (ich manželstvo bolo rozvedené v r. 1962), a to tak, že sa vzdávajú svojho vlastníckeho práva k tomuto domu v prospech svojich mal. detí, čím mali byť všetky ich vzájomné nároky k celému spoločnému majetku vyporiadané, bez toho, že by sa však dohodli o tom, čo sa stane s ich ostatným majetkom.

Toto vzdanie sa vlastníckych práv v domku v prospech detí je svojou povahou prevodom nehnuteľnosti na základe daru. Podľa § 407 ods. 1 o. z. je treba, aby obdarovaný ponuku daru prijal, inak by k darovaniu nedošlo a tým by tiež nedošlo k zamýšlanému vyporiadaniu účastníkov tohoto konania o rozdelení majetku, tvoriaceho zákonné majetkové spoločenstvo bývalých manželov. Pokiaľ však ide o maloleté deti, ktoré mali byť takto obdarované, museli by byť pri právnom úkone prijatia ponuky daru zastúpené zvláštným opatrovníkom ustanoveným súdom v zmysle § 37 ods. 2, 3, § 83 a § 84 zák. o rod. a § 30 o. z. Takýto právny úkon by vyžadoval tiež schválenie opatrovníckým súdom a to podľa § 80 ods. 2 zák. o rod. a § 176 o. s. p. (srov. i § 28 o. z.). K týmto zákonným predpokladom platného darovania osobám maloletým, ako i k zákonnej náležitosti registrácie prevodu darovanej nehnuteľnosti (v zmysle § 134 ods. 2. o. z.) bolo potrebné prihliadnúť pri úvahe súdu, či obsah zmieru v tom znení, ako ho účastníci navrhli a bez ďalšieho skutočne zodpovedá právnym predpisom a záujmom spoločnosti ( § 99 ods. 2 o. s. p.), aby ho súd mohol schváliť.

Predmetom účastníkmi uzavretého zmieru bol však iba rodinný domček č. 56 v Ž., hoci už podľa obsahu účastníkmi vznesených návrhov mali ďalší spoločný majetok, o ktorom sa však v obsahu zmieru nič nehovorilo, rovnako tak ako u uplatnenom nároku F. J. na úhradu toho, čo vynaložil na majetok navrhovateľky M. H., ktorý do spoločného majetku nepatril. Táto závažná skutočnosť, že zmier nebol uzavretý ohľadne celého predmetu konania, t. j. rozdelenia majetku tvoriaceho zákonné majetkové spoločenstvo účastníkov, ako i to, že nebola zmierom riešená v konaní účastníkmi tiež uvádzaná sporná otázka ich bývania v tomto spoločnom dome a že teda obsah zmieru nenasvedčoval presvedčivo tomu, že by ním boli skutočne vyriešené medzi účastníkmi konania sporné otázky tak, aby nedochádzalo k ďalším sporom medzi nimi, mali byť oboma súdmi rovnako uvážené pri posudzovaní či tento zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi a záujmami spoločnosti.

Nesprávny právny názor zaujal súd druhého stupňa k otázke dôvodov, pre ktoré možno napadať uznesenie o schválení zmieru, keď uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že dôvody neplatnosti zmieru by bolo treba uplatňovať v samostatnom konaní. Hmotneprávné dôvody, ktoré nedovoľovali schválenie zmieru, pretože je v rozpore s právnymi predpismi, alebo záujmom spoločnosti a ktoré by po uplynutí odvolacej lehoty mohli byť uplatnené žalobou o zrušenie uznesenia o schválení zmieru podľa § 99 ods. 3 o. s. p., možno totiž uplatňovať i v odvolaní proti uzneseniu o schválení zmieru.

Pretože oba súdy v konaní o prejednávanej veci k uvedeným skutočnostiam neprihliadali a účastníkmi navrhnutý zmier pokladali za zodpovedajúci právnym predpisom a záujmu spoločnosti, porušili tým zákon v ustanoveniu § 99 o. s. p. v súvislosti s § 37 ods. 2, § 80 ods. 2, § 83 zák. o rod., § 407 ods. 1 o. z. a § 152 ods. 2 a § 176 o. s. p.