Usnesení Nejvyššího soudu SSR ze dne 27.02.1984, sp. zn. 2 To 7/84, ECLI:CZ:NS:1984:2.TO.7.1984.1

Právní věta:

Podmienky na rozhodnutie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie z hlavného pojednávania v zmysle § 221 odst. 1 tr. por. nie sú splnené, keď výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ukazujú na potrebu doplnenia dokazovania, ktoré prípadne môže viesť k podstatnej zmene skutkových okolností prípadu, doplnenie dokazovania však môže bez ťažkostí vykonať súd sám. Postup podla citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy ani vtedy, keď výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ukazujú, že v prípravnom konaní neboli dodržané osobitné ustanovenia o konaní proti mladistvým, tento postup však nemal vplyv na zistenie skutočného stavu veci a ani výsledky hlavného pojednávania neukazujú na podstatnú zmenu okolností prípadu, pre ktorú by si objasnenie veci vyžadovalo ďalšie vyšetrovanie.

Soud: Nejvyšší soud SSR
Datum rozhodnutí: 27.02.1984
Spisová značka: 2 To 7/84
Číslo rozhodnutí: 15
Rok: 1985
Sešit: 4-5
Typ rozhodnutí: Usnesení
Heslo: Hlavní líčení, Řízení proti mladistvým, Vrácení věci prokurátovi k došetření
Předpisy: 141/1961 Sb. § 211 odst. 1
Druh: Rozhodnutí ve věcech trestních
Sbírkový text rozhodnutí

Č. 15/1985 sb. rozh.

Podmienky na rozhodnutie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie z hlavného pojednávania v zmysle § 221 odst. 1 tr. por. nie sú splnené, keď výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ukazujú na potrebu doplnenia dokazovania, ktoré prípadne môže viesť k podstatnej zmene skutkových okolností prípadu, doplnenie dokazovania však môže bez ťažkostí vykonať súd sám.

Postup podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy ani vtedy, keď výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ukazujú, že v prípravnom konaní neboli dodržané osobitné ustanovenia o konaní proti mladistvým, tento postup však nemal vplyv na zistenie skutočného stavu veci a ani výsledky hlavného pojednávania neukazujú na podstatnú zmenu okolností prípadu, pre ktorú by si objasnenie veci vyžadovalo ďalšie vyšetrovanie.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SSR z 27. februára 1984 sp. zn. 2 To 7/84.)

Krajský súd v Banskej Bystrici vrátil uznesením z 30. januára 1984 sp. zn. 1 T 45/83 podľa § 221 odst. 1 Tr. por. trestnú vec proti obvinenému H. A. W., cudziemu štátnemu príslušníkovi, pre trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák. a iné prokurátorovi na došetrenie.

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti krajského prokurátora zrušil uznesenie krajského súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia:

Krajský prokurátor v Banskej Bystrici podal proti obvinenému H. A. W., cudziemu štátnemu príslušníkovi, obžalobu pre trestné činy útoku na verejného činiteľa podľa § 156 odst. 2 Tr. zák., výtržníctva podľa § 202 odst. 1 Tr. zák., vraždy podľa § 219 Tr. zák. a pokusu tohto trestného činu podľa § 8 odst. 1, § 219 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1. 24. septembra 1983 asi o 21.00 hod. v Dubnici nad Váhom na Bratislavskej ulici vykrikoval z okna internátu č. 19 vulgárne výroky na adresu uniformovaných príslušníkov ZNB nstržm. L. Ch., nstržm. J. S., nstržm. M. B., nstržm. J. Ž. a člena PS VB V. I., ktorí v rámci plnenia svojich služobných povinností pri prešetrovaní výtržnosti v Dome kultúry ROH zisťovali totožnosť cudzích štátnych príslušníkov,

2. 8. októbra 1983 asi o 01.00 hod. v Dubnici nad Váhom na Bratislavskej ulici pred Domom kultúry ROH viackrát pichol poľovníckou dýkou do krku a prednej plochy hrudníka poškodeného I. D., zasiahol ho do srdca a spôsobil tak jeho smrť.

Potom pichol poľovníckou dýkou do brucha a do prednej plochy hrudníka poškodeného J. B. s úmyslom usmrtiť ho a spôsobil mu poranenie pravej pohrudničnej dutiny a žlčníka, následkom čoho bol I. B. práceneschopný po dobu 58 dní. Len včasný odborný chirurgický zákrok zabránil smrti poškodeného.

Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie o vrátení veci z hlavného pojednávania prokurátorovi na došetrenie v podstate tak, že na hlavnom pojednávaní vznikli pochybnosti o dátume narodenia obvineného a v súvislosti s tým aj o tom, či sa obvinený nedopustil uvedených trestných činov ešte ako mladistvý, čo by znamenalo podstatnú zmenu okolností prípadu. Upozornil na to, že v cestovnom pase obvineného je uvedený len rok jeho narodenia (1965) a obvinený uviedol v prípravnom konaní pri svojom výsluchu ako dátum narodenia 28. január 1965, ktorý prevzal do obžalobného návrhu aj krajský prokurátor. Na hlavnom pojednávaní však obvinený začal tvrdiť, že sa narodil 28. decembra 1965. V tomto prípade by obvinený skutky, pre ktoré je stíhaný, spáchal ešte ako mladistvý a bolo by treba uplatniť osobité ustanovenia Trestného zákona o stíhaní mladistvých a príslušné procesné ustanovenia o konaní proti mladistvým.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SSR krajský súd nepostupoval správne, keď použil ustanovenie § 221 odst. 1 Tr. por. a vrátil vec z hlavného pojednávania prokurátorovi na došetrenie.

Predovšetkým treba uviesť, že podmienky pre rozhodnutie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie z hlavného pojednávania nie sú splnené, keď výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ukazujú na potrebu ďalšieho dokazovania v záujme prešetrenia novšej obhajoby obvineného, ktoré bez ťažkostí môže vykonať súd sám, pričom výsledky ďalšieho dokazovania môžu alebo nemusia viesť k zmene okolností prípadu.

V danom prípade výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní neukázali na podstatnú zmenu okolností prípadu. Prakticky ide len o prešetrenie novšieho tvrdenia obvineného o dátume narodenia, ktoré môže, ale aj nemusí ukázať, že obvinený trestnú činnosť spáchal ako mladistvý. Toto prešetrenie musí uskutočniť krajský súd sám a to postupom naznačeným v Inštrukcii MS SSR zo

16. 12. 1980 č. 100/1980-L/M „O styku súdov a štátnych notárstev SSR s justičnými orgánmi a úradmi cudzích štátov v oblasti právnych vzťahov s cudzinou a o postupe pri vybavovaní vecí s medzinárodným prvkom“. 1)

Aj keby však výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní priamo ukázali, že obvinený H. A. W. spáchal trestnú činnosť ako mladistvý, nebolo by to v danom prípade dôvodom na postup súdu podľa § 221 odst. 1 Tr. por.

Aplikácia osobitných ustanovení Trestného zákona o stíhaní mladistvých prichádza tu do úvahy až v súdnom konaní. Pokiaľ ide o osobitné ustanovenia Trestného poriadku o konaní proti mladistvým, treba uviesť, že podľa obsahu spisov obvinený má obhajcu od vznesenia obvinenia ( § 291 Tr. por.). Dodržanie ustanovenia § 34 Tr. por. o právach zákonného zástupcu neprichádza v súčasnosti už do úvahy, lebo aj podľa novšieho tvrdenia obvineného prekročil už 18. rok svojho veku. Ustanovenia o účasti a právach orgánu povereného starostlivosťou o mládež neboli síce v prípravnom konaní dodržané, nemalo to však žiadny vplyv na objasnenie skutočného stavu veci. Účasť orgánu povereného starostlivosťou o mládež a uplatnenie jeho práv možno zabezpečiť v súdnom konaní.

Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd postupoval nesprávne, keď bez splnenia podmienok § 221 odst. 1 Tr. por. vrátil vec z hlavného pojednávania prokurátorovi na došetrenie.

1) Redakčná poznámka: V ČSR platí inštrukcia Ministerstva spravodlivosti ČSR z 15. novembra 1982 čj. 1900/82-MO, ktorou sa upravuje styk s cudzinou v oblasti právnych vzťahov a účasť cudzincov v konaní.