Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 30.06.1977, sp. zn. 6 Tz 39/77, ECLI:CZ:NS:1977:6.TZ.39.1977.1

Osoba, ktorej vlastník motorového vozidla toto vozidlo zveril na určitý cieľ a ktorá neoprávnene odovzdá vozidla ďalšej osobe na prechodné používanie, dopúšťa sa trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a odst. 1 Tr. zák. ako priamy páchateľ ( § 9 odst. 1 Tr. zák.), a nie iba ako pomocník tohto trestného činu podľa § 10 odst. 1 písm. c) Tr. zák.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 30. 6. 1977 sp. zn. 6 Tz 39/77.)

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v prospech obvineného Š. H., Najvyšší súd SSR okrem iného vyslovil podľa § 268 odst. 2 Tr. por., že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 1. februára 1976 sp. zn. 1 T 329/76 bol porušený zákon v prospech obvineného Š. H. v ustanovení § 10 odst. 1 písm. c), § 209a odst. 1 Tr. zák.

Z odôvodnenia:

Okresný súd v Banskej Bystrici uznal rozsudkom z 1. februára 1977 pod sp. zn. 1 T 329/76 obvineného Š. H. za vinného z pomoci na trestnom čine neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 10 odst. 1 písm. c) a § 209a odst. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 23. júna 1975 vo večerných hodinách neoprávnene poskytol služobné motorové vozidlo, patriace n. p. Prefmonta Bratislava Š. V., ktorý pri obci Lučatím, okres Banská Bystrica s autom havaroval a spôsobil na ňom škodu 9945 Kčs. Za to ho súd odsúdil podľa § 209a odst. 1 Tr. zák. na peňažný trest 2000 Kčs a pre prípad, že by tento trest mohol byť zmarený, uložil mu v zmysle § 54 odst. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.

Podľa § 228 odst. 1 Tr. por. ho zaviazal nahradiť Prefmonte n. p. Bratislava škodu 9945 Kčs.

Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol odvolanie obvineného uznesením z 8. marca 1977 sp. zn. 8 To 98/77 podľa § 253 odst. 1 Tr. por. ako odvolanie podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

Proti tomuto rozhodnutia podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech obvineného.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade tejto sťažnosti podľa § 267 odst. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.

Dokázalo sa, že motorové vozidlo zn. Simca, ktoré bolo majetkom n. p. Prefmonta Bratislava, mal pridelené obvinený Š. H. Menovaný bol 23. júna 1975 na služobnej ceste v Lučatíne, okres Banská Bystrica. Vo večerných hodinách požiadal obvineného chatár Š. V., aby ho odviezol do Ľubietovej. Vzhľadom na to, že obvinený požil alkoholické nápoje, odmietol túto cestu vykonať. Po dlhšom nahováraní obvinený odovzdal Š. V. kľúče od auta s tým, aby cestoval sám, čo aj urobil, ale v Lučatíne havaroval. Š. V. však nevedel, že motorové vozidlo je vlastníctvom socialistickej organizácie. Domnieval sa, že jeho vlastníkom je Š. H. Z toho dôvodu bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené podľa § 172 odst. 1 písm. b) Tr. por. a stíhaný bol iba Š. H. pre pomoc pri trestnom čine neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 10 odst. 1 písm. c) a § 209a odst. 1 Tr. zák.

Pod pojmom „pomoc“ treba rozumieť podporu páchateľa pred spáchaním alebo v čase spáchania trestného činu. O pomoc môže ísť len vtedy, ak sa páchateľ o spáchanie trestného činu aspoň pokúsil.

Motorové vozidlo pridelil obvinenému jeho zamestnávateľ. Bol oprávnený ho používať len na služobné účely a na základe cestovného príkazu. Teda na každú cestu musel mať povolenie zodpovedného pracovníka. V konkrétnom prípade mal len príkaz na cestu z Bratislavy do Lučatína. Cesta do Ľubietovej bola cestou nedovolenou a nie je rozhodujúce, kto motorové vozidlo v kritickej dobe viedol. Keď ho obvinený svojvoľne, bez povolenia zodpovedného pracovníka poškodenej organizácie nechal používať Š. V., treba jeho konanie kvalifikovať ako dokonaný trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a odst. 1 Tr. zák., a nie ako pomoc pri tomto trestnom čine. Obvinený bol teda priamym páchateľom tohto trestného činu.

Túto chybu okresného súdu mohol Najvyšší súd SSR iba vysloviť podľa § 268 odst. 2 Tr. por., nemohol však postupovať podľa § 269 odst. 2 až § 271 Tr. por., lebo sťažnosť pre porušenie zákona, hoci bola podaná v lehote podľa § 272 Tr. por., bola podaná iba v prospech obvineného.