Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 26.07.1976, sp. zn. 4 Tz 121/76, ECLI:CZ:NS:1976:4.TZ.121.1976.1

Pri pokračujúcom, trvajúcom, hromadnom a sústavne páchanom trestnom čine alebo prečine je hranicou, ktorou sa pretrhuje totožnosť skutku, vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa ( § 35 odst. 2 Tr. zák.), ktorý sa musí stať právoplatným. Hoci páchateľ po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku naďalej plynule pokračuje v páchaní takéhoto trestného činu (prečinu), treba túto časť trestnej činnosti považovať za nový skutok, ktorý zakladá nový trestný čin (prečin). To znamená, že ak je podaná obžaloba za takýto trestný čin alebo návrh na potrestanie za takýto prečin, spáchaný sčasti pred a sčasti po vyhlásení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku, treba trestné stíhanie za skutok spáchaný pred vyhlásením predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku zastaviť z príčiny uvedenej v § 11 odst. 1 písm. f) Tr. por. a meritórne rozhodnúť len o časti trestnej činnosti spáchanej po vyhlásení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 26. 7. 1976 sp. zn. 4 Tz 121/76.)

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 1976 sp. zn. 3 T 34/76 a tomuto okresnému súdu prikázal, aby vec obvineného J. S. znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Okresný prokurátor v Banskej Bystrici podal návrh na potrestanie J. S. pre prečin proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. na tom skutkovom základe, že v októbri a novembri 1975 ako žeriavnik v Metalurgickom závode v Hronci vynechal bezdôvodne a bez ospravedlnenia celkom 42 pracovných smien, čím spôsobil uvedenému závodu škodu 1120 Kčs, keďže táto suma bola vyplatená zastupujúcim robotníkom ako príplatky za práce nadčas.

Okresný súd v Banskej Bystrici uznal obvineného J. S. rozsudkom z

12. marca 1976 sp. zn. 3 T 34/76 za vinného z prečinu proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. na tom skutkovom základe, že v októbri 1975 ako žeriavnik Metalurgických závodov v Hronci bez ospravedlnenia vynechal 23 pracovných smien, čím spôsobil uvedenému národnému podniku škodu, nakoľko jeho prácu museli vykonávať iní, ktorým boli vyplatené príplatky za nadčasovú prácu. Obvinenému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine.

Tento rozsudok sa stal právoplatným 25. marca 1976.

Proti tomuto právoplatnému rozsudku podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech obvineného. Navrhol Najvyššiemu súdu SSR, aby vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanovení § 11 odst. 1 písm. f) Tr. por. a rozsudok zrušil. Upozornil na to, že predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 10. novembra 1975 sp. zn. 3 T 246/75 bol obvinený uznaný za vinného z prečinu proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb., ktorého sa dopustil tak, že od 12. augusta 1975 prestal bezdôvodne pracovať a do 1. októbra 1975 zameškal 37 pracovných smien, čím spôsobil Metalurgickým závodom v Hronci škodu 1363 Kčs. Na základe § 8 cit. zák. mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobný čas osemnástich mesiacov. Z výrokov oboch rozsudkov vyplýva, že obvinený spáchal prečin proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) cit. zák. vynechávaním pracovných smien bez závažného dôvodu od

12. augusta 1975 do konca októbra 1975 na škodu tej istej organizácie. Odsudzujúci rozsudok vo veci 3 T 246/75 bol vyhlásený

10. novembra 1975 a stal sa právoplatným 4. decembra 1975. Okresný súd v prejednávanej veci preto porušil zákon v ustanovení § 11 odst. 1 písm. f) Tr. por., keď nezastavil trestné stíhanie obvineného, lebo pre ten istý skutok bol už odsúdený právoplatným rozsudkom vo veci 3 T 246/75 Okresného súdu v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd SSR preskúmal na podklade podanej sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 267 odst. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že zákon bol porušený.

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 T 246/75 z 10. novembra 1975 bol obvinený J. S. uznaný za vinného z prečinu proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. na tom skutkovom základe, že od 12. augusta 1975 prestal bezdôvodne pracovať a do 1. októbra 1975 vymeškal 37 pracovných smien; jeho prácu museli vykonávať iní zamestnanci v nadčasových hodinách, čím spôsobil n. p. Strojárne Piesok škodu 1363 Kčs.

Pri úvahe o vine obvineného treba vychádzať zo skutočnosti, že prečin proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. má povahu tzv. sústavne páchaného prečinu. U takéhoto prečinu treba preto určiť jeho začiatok a koniec. Začiatok je určený dňom, keď páchateľ prestal bezdôvodne pracovať a tým zapríčinil niektorý z následkov uvedených v § 8 písm. c) cit. zák. Koniec je určený dňom, keď páchateľ opätovne nastúpil do práce. Keď sa tak nestalo a páchateľ bol pre tento prečin odsúdený, hranicou, ktorá určuje ukončenie jedného skutku vyčerpávajúceho znaky prečinu podľa § 8 písm. c) cit. zák. a začiatok ďalšieho prečinu je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku, ktorý sa samozrejme musí stať právoplatným. I keď páchateľ po odsudzujúcom rozsudku plynule nadväzuje na páchanie predchádzajúceho prečinu, netvoria obidve časti jeho trestnej činnosti jediný prečin.

Z týchto úvah treba vychádzať pri rozhodovaní prejednávanej veci.

Obvinený bol uznaný za vinného z prečinu proti pracovnej disciplíne podľa § 8 písm. c) zák. č. 150/1969 Zb. vo veci 2 T 246/75 rozsudkom z 10. novembra 1975. Pritom poškodeným je ten istý národný podnik Strojáreň Piesok, Metalurgický závod Hronec. Teda ukončenie prvého prečinu sa stalo vyhlásením odsudzujúceho rozsudku 10. novembra 1975. Od toho času začal obvinený páchať nový skutok. Preto vo veci 3 T 34/76 mohol okresný súd uznať obvineného za vinného z uvedeného prečinu spáchaného len od 10. novembra 1975. Porušenie pracovnej disciplíny zo strany obvineného do tohto času už bolo predmetom rozhodovania vo veci 3 T 246/75, a preto, ako to vyplýva z § 11 odst. 1 písm. f) Tr. por., obvinený nemohol byť za svoj skutok do tohto času znova uznaný za vinného a potrestaný. Podľa tohto zákonného ustanovenia totiž trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť, ak sa vedie proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené. Teda trestné stíhanie obvineného pre uvedený prečin spáchaný do 10. novembra 1975 sa musí podľa tohto zákonného ustanovenia zastaviť.

V návrhu na potrestanie vo veci 3 T 34/76 je uvedené, že obvinený bezdôvodne vynechával pracovné smeny v mesiacoch október a november 1975. Za čin spáchaný do 10. novembra 1975 mal okresný súd zastaviť trestné stíhanie.

Mal meritorne rozhodnúť len o ďalšom prečine obvineného, ktorý sa začal 11. novembrom 1975. Podľa správy n. p. Strojáreň Piesok z 3. februára 1976 obvinený od 1. novembra 1975 do nastúpenia do práce 28. novembra 1975 nepracoval spolu 13 dní.