Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 28.05.1973, sp. zn. 4 Cz 9/73, ECLI:CZ:NS:1973:4.CZ.9.1973.1

Potrebu ošetrovania člena rodiny poberateľa dávok nemocenského poistenia (podpory pri ošetrovaní člena rodiny) spätne za dobu dlhšiu ako tri dni môže posúdiť iba lekárská poradná komisia ( § 25 ods. 2 a § 26 písm. c/ vyhlášky č. 42/1966 Zb.)

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 28. 5. 1973, 4 Cz 9/73)

Krajská správa nemocenského poistenia v Bratislave platobným výmerom z 31. 5. 1971 predpísala navrhovateľovi (odvolávajúc sa na protokol o kontrole hospodárenia s prostriedkami nemocenského poistenia z 26. 5. 1971) poistné podľa ustanovenia § 25 ods. 3 opatrenia ÚRO o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov, vyhláseného vyhláškou č. 91/1958 Zb., v znení opatrenia ÚRO z 13. 1. 1967 o zmenách v odvode poistného nemocenského poistenia, vyhláseného vyhláškou č. 6/1967 Zb.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 9. 12. 1971 platobný výmer krajskej správy nemocenského poistenia z 31. 5. 1971 zrušil. V odôvodnení tohto uznesenia vyslovil názor, že toto rozhodnutie je nesprávne, pokiaľ sa pri posudzovaní neoprávnenej podpory pri ošetrovaní člena rodiny započítával i deň vystavenia lekárského potvrdenia o potrebe ošetrovania do troch dní, na ktoré toto potvrdenie možno vydať so spätnou účinnosťou.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že týmto uznesením Krajského súdu v Bratislave bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Podľa ustanovenia § 2 O. s. p. zameriava súd svoju činnosť na to, aby právne vzťahy zodpovedali zákonom a aby nedochádzalo k porušovaniu záujmov spoločnosti ani občanov. Jednu zo základných procesných zásad sledujúcich dosiahnutie týchto cieľov je zásada materiálnej pravdy. V jej rámci je povinnosťou súdu čo najúčelnejšie a najúplnejšie zistiť skutočný stav veci ( § 6 a § 120 ods. 1 O. s. p.) a na základe skutočného stavu veci potom rozhodnúť ( § 153 ods. 1 O. s. p.). Tieto ustanovenia treba podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O. s. p. použiť i v konaní, v ktorom súd preskúmava rozhodnutia iných orgánov.

Pokiaľ išlo o podporu pri ošetrovaní člena rodiny podľa ustanovenia § 25 zákona č. 54/1956 Zb. v znení čl. I bod 3 zákona č. 87/1968 Zb. (preplatky pod pol. 1/ až 6/ zápisnice o kontrole z 26. 5. 1971), Krajský súd v Bratislave vec neposúdil z hľadiska ustanovenia § 26 písm. c/ vyhlášky č. 42/1966 Zb. v spojitosti s ustanovením § 25 ods. 2 citovanej vyhlášky. Podľa uvedených ustanovení pri posudzovaní a potvrdzovaní neprítomnosti v práci z dôvodov potreby ošetrovania člena rodiny treba použiť primerane zásady pre posudzovanie a potvrdzovanie dočasnej práceneschopnosti. Spätné uznanie potreby ošetrovania člena rodiny za dobu dlhšiu ako tri dni mala preto posúdiť lekárska komisia. Súd okrem toho neuvážil, že priznanie dávky so spätnou účinnosťou obmedzuje i ustanovenie § 22 zákona č. 54/1956 Zb., ktoré platí v danom prípade obdobne ( § 25 ods. 5 zákona č. 54/1956 Zb. v znení zákona č. 87/1968 Zb.).

Súd v tom smere nezisťoval, kedy v jednotlivých konkrétnych prípadoch vznikla potreba ošetrovania člena rodiny, kedy túto potrebu v jednotlivom prípade zistil obvodný alebo iný príslušný lekár a či nešlo o prípad, ktorý musela podľa citovaného ustanovenia § 25 ods. 2 vyhlášky č. 42/1966 Zb. posúdiť lekárska poradná komisia. Ak by bolo takto zistené, že lekár prekročil svoju kompetenciu a že posúdenie lekárskou poradnou komisiou chýba, mal dôjsť k záveru, že potreba ošetrovania člena rodiny nie je doložená, že preto nie je doložené ani priznanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny (prípadne že bola priznaná v rozpore s ustanovením § 22 zákona č. 54/1956 Zb.), a že právom došlo k predpísaniu poistného podľa ustanovenia § 25 ods. 3 opatrenia ÚRO z 22. 12. 1958 o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov (vyhláška č. 91/1958 Zb.) v znení opatrenia ÚRO z 13. 1. 1967 o zmenách v odvode poistného nemocenského poistenia (vyhlášky č. 6/1967 Zb.). Len vyslovením inak správneho názoru, že deň zistenia potreby ošetrovania člena rodiny sa do trojdňovej lehoty ( § 25 ods. 2 vyhlášky č. 42/1966 Zb.) nezapočítava, sa vec po stránke skutkovej a právnej náležite neobjasnila a nevyriešila.

Krajský súd svojim postupom porušil zákon v ustanoveniach § 2, § 6, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 a § 244 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 25 ods. 3 opatrenia ÚRO z 22. 12. 1958 (vyhláška č. 91/1958 Zb. v znení vyhlášky č. 6/1967 Zb.).