Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 31.05.1972, sp. zn. 1 Cz 56/72, ECLI:CZ:NS:1972:1.CZ.56.1972.1

Právní věta:

Poriadkové opatrenie podla ustanovenia § 53 O. s. p. možno použiť aj pri hrubom sťažovaní postupu súdneho konania nesplnením povinnosti potrebnej na podanie znaleckého posudku, uloženej súdom podla ustanovenia § 127 ods. 3 O. s. p.

Soud: Nejvyšší soud SSR
Datum rozhodnutí: 31.05.1972
Spisová značka: 1 Cz 56/72
Číslo rozhodnutí: 29
Rok: 1973
Sešit: 3
Typ rozhodnutí: Rozsudek
Heslo: Pokuta pořádková, Řízení před soudem
Předpisy: 94/1963 Sb. § 103 99/1963 Sb. § 53
§ 120
§ 127
§ 153 40/1964 Sb. § 489
Druh: Rozhodnutí ve věcech občanskoprávních, obchodních a správních
Sbírkový text rozhodnutí

Č. 29/1973 sb. rozh.

Poriadkové opatrenie podľa ustanovenia § 53 O. s. p. možno použiť aj pri hrubom sťažovaní postupu súdneho konania nesplnením povinnosti potrebnej na podanie znaleckého posudku, uloženej súdom podľa ustanovenia § 127 ods. 3 O. s. p.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 31. 5. 1972, 1 Cz 56/72)

Žalobca uvádzal v žalobe, že žalovaný, ktorý je jeho susedom, mal vedľa jeho domu postavenú dreváreň, ktorú zbúral a postavil plot, nie však na bývalej hranici starej budovy, ale tak, že zasiahol 1,40 m do pozemku žalobcu. Preto sa domáhal, aby súd žalovanému uložil odstrániť plot z pozemku žalobcu.

Okresný súd v Starej Ĺubovni bez toho, že by vypočul žalovaného, zadovážil si znalecký posudok znalca – zememerača, podľa ktorého plot žalovaného v mieste merania zasahuje do pozemku žalobcu o 1,20 m.

Žalovaný namietal, že znalecký posudok je nesprávny, navrhol vykonať nové znalecké dokazovanie a bol ochotný zložiť preddavok 1200 Kčs.

Súd prvého stupňa uložil žalovanému zložiť preddavok 1200 Kčs na ďalšie znalecké dokazovanie a ustanovil iného znalca, ktorý listom z 3. 6. 1971 oznámil súdu, že mapový podklad nevyhovuje požadovanej presnosti a že účastníci napriek jeho výzvam neodstránili prekážky v priestore merania; v dôsledku toho možno hranicu určiť len tak, že sa najprv určia v teréne zhusťovacie body; celkové náklady takéhoto znaleckého dokazovania však môžu dosiahnuť sumy cca 10 000 Kčs.

Súd oboznámil účastníkov s vyjadrením znalca na pojednávaní 8. 7. 1971.

Účastníci neboli ochotní zložiť ďalší preddavok na znalecké dokazovanie.

Rozsudkom z 8. 7. 1971 okresný súd v Starej Ĺubovni žalobu zamietol z toho dôvodu, že účastníci neboli ochotní zložiť preddavok na znalecké dokazovanie a bez znaleckého dokazovania nebolo možno vo veci rozhodnúť.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že týmto rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý nadobudol právoplatnosť, bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. súd dbá na to, aby sa skutočný stav veci zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované.

Účastníkovi, prípadne i niekomu inému, môže predseda senátu uložiť, aby sa dostavil k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenie, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné ( § 127 ods. 3 O. s. p.).

Súd prvého stupňa nepostupoval v prejednávanej veci dôsledne podľa citovaných ustanovení.

Zo zásady materiálnej pravdy, z ktorej ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení zákona č. 158/1969 Zb.) vychádzajú, vyplýva, že súd má zistiť skutočný stav veci a nemôže opomenúť vykonanie dôkazu, bez ktorého nemožno vo veci rozhodnúť, len preto, že účastník odmietol zložiť preddavok na trovy tohto dôkazu.

Žalobca sa domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný odstrániť plot z miesta, ktoré nesprávnym osadením plota zaujal. Žalovaný tvrdil, že plot postavil na doterajšej hranici medzi pozemkami účastníkov. Či je plot postavený na pôvodnej hranici medzi pozemkami účastníkov a či je postavený na pozemku žalobcu, bude môcť súd zistiť predovšetkým výsluchom účastníkov a svedkov na mieste samom, kde títo ukážu súdu, kadiaľ viedla pôvodná hranica. V takom prípade totiž treba obvykle zisťovať aj to, či dlhoročným pokojným užívaním týchto pozemkov účastníkmi, prípadne ich právnymi predchodcami, nedošlo k vydržaniu vlastníctva podľa predpisov platných pred 1. 4. 1964, a to prípadne aj odchylne od hraníc, ktoré zodpovedajú pozemkoknižným mapám.

Keď bol súd prvého stupňa po výsluchu svedkov konanom 29. 10. 1970 na mieste samom toho názoru, že je potrebné vykonať ešte znalecké dokazovanie, mal po oznámení znalca, že účastníci by mali priestor merania vyprázdniť, účastníkom uložiť podľa ustanovenia § 127 ods. 3 O. s. p., aby tak urobili. Splnenie tejto povinnosti mohol súd vynútiť poriadkovou pokutu podľa ustanovenia § 53 O. s. p.

Súd sa teda nepostaral o vykonanie dokazovania potrebného na náležité zistenie skutočného stavu veci a prikročil bez ďalšieho k zamietnutiu žaloby.

Svojím rozhodnutím porušil súd prvého stupňa zákon v ustanoveniach § 6, § 120 ods. 1, § 127 ods. 3 a § 153 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s ustanovením § 489 O. z.