Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 05.11.1971, sp. zn. 2 Tz 110/71, ECLI:CZ:NS:1971:2.TZ.110.1971.1

Podkladom pre rozhodnutie v prípravnom konaní môžu byť len dôkazy vykonané po začatí trestného stíhania podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou úkonov podľa § 113 a 114 Tr. por., ktoré môžu byť podkladom pre rozhodnutie, i keď boli vykonané pred začatím trestného stíhania ( § 158 odst. 3 Tr. por.).

Rozhodnutie teda nemožno oprieť o výsledky takých úkonov, ktorými sa len preveruje oznámenie o trestnom čine a ktoré sa vykonávajú pred začatím trestného stíhania podľa § 158 odst. 3 Tr. por.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 5. 11. 1971 sp. zn. 2 Tz 110/71.)

Uznesením zo 7. apríla 1971 sp. zn. ČVS: VV-13/1971 vyšetrovateľ VB v Lučenci zastavil podľa § 172 odst. 1 písm. c) Tr. por. trestné stíhanie proti obvinenej B. T. pre trestný čin krádeže podľa § 247 odst. 1, 2 písm. d) Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, že v čase od 23. 11. 1969 do 30. 1. 1970 odcudzila z uzamknutej kovovej schránky v byte I. V. v Lučenci rôzne zlaté šperky a mince v cene 37 855 Kčs na škodu jej závetných dedičov P. R., A. G., E. K., V. I., a I. D.

Na podklade sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, Najvyšší súd SSR vyslovil, že uvedeným uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 2 odst. 5 a § 172 odst. 1 písm. c) Tr. por., toto uznesenie zrušil a vyšetrovateľovi VB v Lučenci prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Ako plynie z dôvodov napadnutého uznesenia, vyšetrovateľ VB došiel na podklade výsledkov vyšetrovania k záveru, že obvinená sa vzorne starala o vd. I. V. po smrti jej manžela a že vd. I. V. 26. januára 1970 krátko pred svojou smrťou poručila obvinenej za poskytnuté zaopatrenie jednu štvrtinu domu v Lučenci na Marxovej ulici č. 31, čím pozmenila svoju skoršiu záveť z r. 1968. Na základe týchto zistení bol toho názoru, že niet dôvodov pochybovať o pravdivosti obhajoby obvinenej, že uvedené zlaté predmety jej vd. I. V. darovala a preto trestné stíhanie za uvedený skutok podľa § 172 odst. 1 písm. c) Tr. por. zastavil.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že predpokladom zastavenia trestného stíhania z dôvodu § 172 odst. 1 písm. c) Tr. por. je zistenie, že sa síce stal skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, ale výsledkami vyšetrovania nebolo preukázané, že uvedený skutok spáchal obvinený. Z uvedeného preto vyplýva, že vyšetrovateľ VB mohol o zastavení trestného stíhania z tohto zákonného dôvodu rozhodnúť len vtedy, keby bol zistil, že síce ku krádeži uvedených zlatých predmetov došlo, avšak výsledkami vyšetrovania by nebolo dokázané, že uvedený skutok spáchala práve obvinená. Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľ VB na podklade výsledkov vyšetrovania dospel k záveru, že obvinená uvedené zlaté predmety neodcudzila, ale že ich dostala od vd. I. V. do daru tak, ako sa obvinená hájila. Za predpokladu správnosti tohto zistenia by potom prichádzalo do úvahy zastavenie trestného stíhania proti obvinenej z dôvodu uvedeného v § 172 odst. 1 písm. a) Tr. por., podľa ktorého treba trestné stíhanie zastaviť vtedy, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.

Vyšetrovateľ VB porušil preto zákon v ustanovení § 172 odst. 1 písm. c) Tr. por.

Okrem uvedeného nedostatku nie je rozhodnutie vyšetrovateľa VB o zastavení trestného stíhania založené na úplne zistenom stave veci tak, ako to predpisuje ustanovenie § 2 odst. 5 Tr. por. Vyšetrovateľ VB sa dopustil chyby v tom, že s cieľom preverenia obhajoby obvinenej B. T. v rámci vyšetrovania nevykonal žiadny svedecký dôkaz a obmedzil sa na výsluch obvinenej a zadováženie niektorých listinných dôkazov. Z obsahu spisov vyplýva, že vyšetrovateľ Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vypočul podľa § 158 odst. 3 Tr. por. pred začatím trestného stíhania za účelom preverenia oznámenia o trestnom čine občanov P. R., A. G., K. U., A. Z., P. O. a M. L. Vyšetrovateľ VB nevypočul ani jednu z týchto osôb ako svedkov v rámci vyšetrovania s cieľom overenia uvedenej obhajoby obvinenej, pričom podľa dôvodov napadnutého uznesenia vychádzal z výpovedí niektorých uvedených osôb pri rozhodovaní, i keď tak s ohľadom na § 158 odst. 3 Tr. por. urobiť nemohol a hoci mohol zistiť najmä výsluchom A. R. a M. L. ako svedkov okolnosti dôležité pre overenie obhajoby obvinenej o spôsobe nadobudnutia uvedených zlatých predmetov a o motíve, ktorý mal vd. I. V. viesť k darovaniu uvedených predmetov obvinenej.

Keď tak vyšetrovateľ VB nepostupoval a uspokojil sa len výsluchom obvinenej, porušil zákon v ustanovení § 2 odst. 5 Tr. por., ktoré ukladá všetkým orgánom činným v trestnom konaní povinnosť zistiť skutočný stav veci.