Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 03.06.1971, sp. zn. 4 Tz 44/71, ECLI:CZ:NS:1971:4.TZ.44.1971.1

I. Pri pokračujúcom trestnom čine možno obvineného stíhať za ďalšiu časť činnosti, ktorá vyšla medzitým najavo, ale bola spáchaná pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý sa stal právoplatným a ktorý sa týka inej časti tej istej pokračujúcej trestnej činnosti, len pod tou podmienkou, že právoplatný rozsudok o tejto druhej časti pokračujúcej trestnej činnosti bol zrušený v mimoriadnom opravnom konaní. Inak trestnému stíhaniu za túto ďalšiu časť pokračujúceho trestného činu bráni prekážka už rozsúdenej veci (§ 11 odst. 1 písm. f) Tr. por.).

II. K postupu súdu, ktorý zistí, že o inej časti toho istého pokračujúceho trestného činu už bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý však ešte nie je právoplatný.

Z odôvodnenia.

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Humennom z 30. 9. 1970 sp. zn. 3 Ts 166/70 bol obvinený A. H. uznaný vinným z prečinu proti majetku v socialistickom a osobnom vlastníctve podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 150/1969 Zb. a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov nepodmienečne. Pre výkon tohto trestu bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR v prospech obvineného A. H. Najvyšší súd SSR vyslovil, že uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Humennom bol porušený zákon, tento rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Humennom na nové prejednanie a rozhodnutie.

Rozsudkom Okresného súdu v Humennom z 30. septembra 1970 sp. zn. 3 Ts 166/70 bol obvinený A. H. uznaný vinným z prečinu proti majetku v socialistickom a osobnom vlastníctve podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/1969 Zb. preto, že nezisteného dňa v auguste 1970 pokosil v katastri obce Vydraň lúku vo výmere 0,25 ha na úkor Školského majetku pri SPTŠ v Medzilaborciach a vysušené seno zobral domov, čím uvedený majetok poškodil.

Za tento prečin mu bol podľa § 3 ods. 1 zákona č. 150/1969 Zb. uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. Poškodený Školský majetok pri SPTŠ v Medzilaborciach bol so svojím nárokom na náhradu škody proti obvinenému podľa § 229 ods. 1 Tr. por. odkázaný na konanie v občianskoprávnych veciach.

Tento rozsudok sa stal právoplatným 4. novembra 1970.

Proti tomuto rozsudku podal v prospech obvineného sťažnosť pre porušenie zákona minister spravodlivosti SSR a domáhal sa ňou vyslovenia, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanoveniach § 2 ods. 5 Tr. por. a § 35 ods. 2 Tr. zák. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že okresný súd nepreveril obranu obvineného, že skosil svoju vlastnú lúku, nachádzajúcu sa za jeho vlastným rodinným domom, ktorú kúpil od svojho tesťa Brindáka a po jeho smrti, resp. po smrti svokry v roku 1968 začal tento pozemok podľa kúpnej zmluvy ako jediný vlastník užívať. V priebehu konania bol vypočutý len jediný svedok F. W., ktorý udal, že obvinený tak ako iní občania obce Vydraň už od roku 1968 porušujú HTÚP a kosia lúky, ktoré boli do nej začlenené a ktoré užíval Školský majetok pri SPTŠ v Medzilaborciach. Okresný súd si mal vyžiadať pre potvrdenie či vyvrátenie obrany obvineného od ONV – poľnohospodárskeho odboru v Humennom vyjadrenie, kým a na základe čoho bol predmetný pozemok začlenený do HTÚP a aj priestupkové spisy o stíhaní obvineného pre neoprávnené pokosenie predmetnej lúky v predchádzajúcich rokoch. Okrem toho okresný súd porušil aj ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu. Rozsudkom Okresného súdu v Humennom z 31. augusta 1970 sp. zn. 3 Ts 119/70 bol totiž obvinený uznaný vinným z prečinu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona číslo 150/1969 Zb. spáchaného tým, že v dňoch 19. a 20. júna 1970 svojvoľne skosil tú istú lúku, z ktorej zobral 10 q sena a tým spôsobil školskému majetku SPTŠ v Medzilaborciach škodu v sume 600 Kčs, za tento prečin mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov podmienečne na skúšobný čas 18 mesiacov. Keďže prečin tvoriaci predmet postihu obvineného v danej veci (sp. zn. 3 Ts 166/70) spáchal skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný prečin vo veci sp. zn. 3 Ts 119/70, mal okresný súd pri ukladaní trestu použiť ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zák. o súhrnnom treste.

Preto minister spravodlivosti SSR žiadal, aby napadnutý rozsudok bol v celom rozsahu zrušený a aby vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd SSR na podklade takto podanej sťažnosti pre porušenie zákona preskúmal v zmysle § 267 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že bol porušený zákon.

Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. všetky orgány činné v trestnom konaní majú postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní majú z neho vychádzať. Majú s rovnakou starostlivostou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a majú v oboch smeroch vykonávať dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného neoslobodzuje orgány činné v trestnom konaní od povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami overiť všetky okolnosti prípadu.

Obranné tvrdenia obvineného okresný súd nepreveril.

Konštatuje sa, že z podnetu sťažnosti pre porušenie zákona podanej ministrom spravodlivosti SSR proti rozsudku Okresného súdu v Humennom z 31. augusta 1970 sp. zn. 3 Ts 119/70 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 1970 sp. zn. 6 To 314/70 Najvyšší súd SSR rozsudkom z 3. júna 1971 sp. zn. 2 Tz 34/71 vyslovil, že uvedenými rozhodnutiami súdov bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5 a § 254 ods. 1 Tr. por., obe rozhodnutia zrušil a Okresnému súdu v Humennom uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Uvedenými zrušenými rozhodnutiami súdov bol obvinený A. H. uznaný vinným z prečinu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/1969 Zb. za to, že v dňoch 19. a 20. júna 1970 svojvoľne pokosil lúku na hone zv. „Sidanky“ v kat. obce Vydraň vo výmere 0,25 ha, z ktorej zobral 10 q sena a tým spôsobil školskému majetku SPTŠ v Medzilaborciach škodu v sume 600 Kčs. Za tento prečin bol obvinený odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov podmienečne na skúšobnú lehotu 18 mesiacov. Z obsahu trestných spisov v tejto veci vysvitá, že obvinený pri výsluchu 22. júna 1970 udal, že lúku skutočne pokosil a bude ju aj naďalej užívať, lebo tvorí jeho vlastníctvo.

Z oboch trestných spisov o stíhaní obvineného (sp. zn. 3 119/70 a 3 Ts 166/70 Okresného súdu v Humennom) pre prečin podľa 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/1969 Zb. sa teda zisťuje, že predmetom obvinenia sú prípady dvoch skosení tej istej lúky v júni 1970 a v auguste 1970 na škodu školského majetku pri SPTŠ v Medzilaborciach.

Oba činy obvineného spáchané v rozpätí necelých dvoch mesiacov rovnakým spôsobom, na tom istom mieste a na škodu tej istej inštitúcie, keď je preukázaný aj jednotiaci úmysel obvineného, treba považovať za pokračujúcu trestnú činnosť a ide teda o jediný skutok.

V platnom Trestnom poriadku platí princíp nedeliteľnosti skutku. Toho výrazom je ustanovenie § 277 Tr. por., podľa ktorého, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom alebo právoplatným uznesením o zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať len ak bola povolená obnova trestného konania.

V deň rozhodovania v tejto veci (3 Ts 166/70) okresným súdom 30. septembra 1970 trestné stíhanie obvineného vo veci sp. zn. 3 Ts 119/70 ešte právoplatne skončené nebolo (prvostupňový rozsudok bol vyhlásený 31. augusta 1970 a druhostupňové uznesenie 26. októbra 1970). Okresný súd mal preto postúpiť spisy odvolaciemu súdu a upozorniť, že v trestnej veci 3 Ts 166/70 sa vedie stíhanie pre ten istý skutok ako vo veci sp. zn. 3 Ts 119/70. Pre odvolací súd bola táto skutočnosť dôvodom pre zrušenie rozsudku sp. zn. 3 Ts 119/70 a pre vrátenie veci súdu prvého stupňa s pokynom, aby súd prvého stupňa podľa analógie § 20 ods. 1 Tr. por. obe veci spojil a rozhodol o nich jediným rozsudkom.

Keby tento postup nebol z akýchkoľvek dôvodov zachovaný, nemohol by súd vo veci sp. zn. 3 Ts 166/70 rozhodnúť rozsudkom, ale po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 3 Ts 119/70 by musel trestné stíhanie zastaviť podľa § 223 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 11 ods. 1 písm. f) Tr. por.

Trestné stíhanie pre tú časť skutku, ktorá bola predmetom obžaloby vo veci 3 Ts 166/70, by potom bolo možné len po zrušení prvého rozsudku v mimoriadnom opravnom konaní.

So zreteľom na toto stanovisko Najvyšší súd SSR nevyslovil porušenie zákona okresným súdom v ustanovení § 35 ods. 2 Tr. zák. o súhrnnom treste podľa návrhu ministra spravodlivosti SSR v jeho sťažnosti, ale porušenie zákona v ustanovení § 314c ods. 1 písm. c) a § 314d Tr. por.

So zreteľom na to, že trestná vec sp. zn. 3 Ts 119/70 Okresného súdu v Humennom po zrušení rozhodnutí súdu prvého i druhého stupňa rozsudkom Najvyššieho súdu SSR z 3. júna 1971 sp. zn. 2 Tz 34/71 sa dostala do štádia konania pred prvostupňovým súdom, umožnilo to v tejto veci (2 Tz 44/71) Najvyššiemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu bude k tejto trestnej veci pripojiť vec sp. zn. 3 Ts 119/70 a potom ako v jedinej veci vykonať úkony prikázané Najvyšším súdom SSR a rozhodnúť jediným rozhodnutím.