Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 12.11.1970, sp. zn. 3 Tz 116/70, ECLI:CZ:NS:1970:3.TZ.116.1970.1

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti ministra spravodlivosti SSR pre porušenie zákona, podanej v neprospech obvineného L. L. po uplynutí 6 mesačnej lehoty určenej v § 272 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Košice-vidiek z 1. septembra 1969 sp. zn. 2 T 262/69 bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu Košice-vidiek z 1. septembra 1969 sp. zn. 2 T 262/69 bol obvinený L. L. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 odst. 1, 2 Tr. zák. a z trestného činu poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 137 odst. 1, 2 Tr. zák. Trestného činu sa dopustil 18. 10. 1968 v popoludňajších hodinách ako vodič nákladného motorového vozidla na zúženej ceste medzi obcami Bidovce a Herľany zrážkou s iným nákladným autom. Pri zrážke utrpel ťažkú ujmu na zdraví závozník J. F. a na nákladných autách (oboch v socialistickom vlastníctve) vznikla škoda prevyšujúca 40 000 Kčs. Za tieto trestné činy uložil súd obvinenému podľa § 224 odst. 2 Tr. zák. s použitím § 35 odst. 1 a § 49, 50 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na čas 2 rokov.

Minister spravodlivosti SSR v sťažnosti pre porušenie zákona poukázal, že trest zákazu činnosti ako samostatný trest nemožno podľa § 224 odst. 2 Tr. zák. uložiť. Vzhľadom na uplynutie lehoty stanovenej v § 272 Tr. por. navrhol vysloviť len porušenie zákona bez zrušenia napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd SSR podľa § 267 odst. 1 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok, ako i predchádzajúce konanie a zistil, že zákon bol porušený v prospech obvineného.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní okresný súd zistil správne skutočný stav veci a nepochybil ani pri právnom posúdení činu obvineného.

K porušeniu zákona však došlo pri rozhodovaní o treste, keď okresný súd uložil samostatný trest zákazu činnosti.

Podľa § 49 odst. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti ako samostatný trest môže súd uložiť len v prípade, keď trestný zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje, a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné. Musí teda byť splnená predovšetkým podmienka, že v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona je trest zákazu činnosti uvedený.

Súd uložil obvinenému za trestné činy podľa § 224 odst. 2 a § 137 odst. 2 Tr. zák. – v súlade so znením § 35 odst. 1 Tr. zák. – úhrnný trest podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin prísnejšie trestný. U trestného činu poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 137 odst. 2 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, alebo nápravné opatrenie, alebo zákaz činnosti. U trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 odst. 2 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody od 6 mesiacov do 5 rokov alebo nápravné opatrenie. Súd musel teda uložiť úhrnný trest podľa § 224 odst. 2 Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia však trest zákazu činnosti ako samostatný trest uložiť nemožno. Nebolo preto možné ani podľa § 35 odst. 1 Tr. zák. uložiť ako samostatný ten druh trestu, ktorý nie je uvedený v sankcii u najprísnejšie trestného trestného činu, t. j. v § 224 odst. 2 Tr. zák.

Okresný súd mal preto uložiť obvinenému ako úhrnný trest buď odňatie slobody alebo trest nápravného opatrenia. Iba po uložení niektorého z týchto trestov bolo možné uložiť obvinenému ako ďalší druh trestu aj zákaz činnosti, ak by to bolo potrebné na dosiahnutie účelu trestu a ak by boli splnené aj ostatné zákonné podmienky pre uloženie tohto druhu trestu. Redakčná poznámka:

Namiesto kvalifikácie podľa § 137 odst. 1, 2 Tr. zák. mala byť v danom prípade správne použitá kvalifikácia podľa § 130 odst. 1, 2 Tr. zák. (porovn. Zb. rozh. tr. 19/66.)