Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 17.05.1972, sp. zn. 2 Tz 28/72, ECLI:CZ:NS:1972:2.TZ.28.1972.1

Obvinenému, ktorý sa po vyhlásení rozsudku vzdal odvolania, možno opis rozsudku platne doručiť aj jeho uložením podľa § 63 odst. 2 Tr. por. za predpokladu, že sa presne dodrží postup, ktorý predpisuje toto ustanovenie pre takéto náhradné doručenie. Ustanovenie § 63 odst. 3 písm. b) Tr. por. v takomto prípade nebráni tomu, aby sa odpis rozsudku uložil podľa § 63 odst. 2 Tr. por.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 17. mája 1972 sp. zn. 2 Tz 28/72.)

Najvyšší súd SSR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti SSR v neprospech obvineného J. U., zrušil právoplatný rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z 28. septembra 1971 sp. zn. 3 T 4/71 vo výroku o treste a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z 28. septembra 1971 sp. zn. 3 T 4/71 bol obvinený J. U. uznaný vinným z trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Tr. zák. a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zák. a odsúdený podľa § 197a Tr. zák. s použitím § 35 odst. 1, § 53 odst. 1 a § 54 odst. 3 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výške 1200 Kčs. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť zmarený, stanovil sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.

Na hlavnom pojednávaní 28. septembra 1971 po vyhlásení rozsudku sa obvinený odvolania výslovne vzdal. Tak isto sa vzdal opravného prostriedku aj okresný prokurátor.

Zo spisu vyplýva, že k doručeniu odpisu rozsudku obvinenému došlo náhradným spôsobom podľa § 63 odst. 2 Tr. por., teda uložením na pošte.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote stanovenej v § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona minister spravodlivosti SSR. Navrhoval, aby Najvyšší súd SSR vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v prospech obvineného v ustanoveniach § 23 odst. 1, § 31 odst. 1, § 53 odst. 1 a § 54 odst. 3 Tr. zák., aby tento rozsudok vo výroku o treste zrušil a Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.

Najvyšší súd SSR preskúmal na základe takto podanej sťažnosti správnosť napadnutého rozsudku v rozsahu uvedenom v ustanovení § 267 odst. 1 Tr. por., ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť pre porušenie zákona je odôvodnená.

Podľa § 266 odst. 1 Tr. por. môže generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti podať na Najvyššom súde sťažnosť pre porušenia zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako aj proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania.

Zo spisu vyplýva, že odpis rozsudku bol obvinenému doručený náhradným spôsobom podľa § 63 odst. 2 Tr. por., teda uložením na pošte. K uloženiu zásielky došlo podľa správy pošty 8. októbra 1971 a tento deň bol aj spiatočný lístok vrátený okresnému súdu. Okresnému prokurátorovi bol odpis rozsudku doručený 4. októbra 1971 a poškodenej 6. októbra 1971. Okresný súd považoval náhradné doručenie rozsudku obvinenému za platné doručenie a vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku dňom 7. októbra 1971. Zo sťažnosti pre porušenie zákona vyplýva, že tento deň vyznačenia právoplatnosti považuje za správny i minister spravodlivosti SSR a že tak isto ako okresný súd považuje uloženie rozsudku obvinenému, ktorý sa vzdal opravného prostriedku, za platné doručenie odpisu rozsudku.

Aj Najvyšší súd SSR v otázke, či obvinenému, ktorý sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdal odvolania, bol platne doručený rozsudok uložením na pošte alebo miestnom národnom výbore podľa § 63 odst. 2 Tr. por. zastáva stanovisko, že takéto doručenie možno považovať za platné. Pri tomto závere vychádza z toho, že ustanovenie § 63 odst. 3 písm. b) Tr. por. nevylučuje, aby odpis rozsudku obvinenému, ktorý sa po jeho vyhlásení výslovne vzdal odvolania, bol platne doručený uložením v zmysle § 63 odst. 2 Tr. por., ak boli zachované všetky úkony, ktoré sa pre tento spôsob doručenia v tomto ustanovení vyžadujú. Ustanovenie § 63 odst. 3 písm. b) Tr. por. totiž vylučuje uložiť odpis len takého rozsudku, proti ktorému môže obvinený podať odvolanie (druhá časť vety). Za obvineného, ktorý môže podať odvolanie, treba považovať len obvineného, ktorý ešte má procesné právo podať odvolanie, spôsobilé vyvolať konanie odvolacieho súdu podľa § 254 Tr. por. U obvineného, ktorý sa vzdal odvolania, však toto procesné právo tým zaniklo a obvinený už nemôže podať odvolanie. Opak nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 253 odst. 1 Tr. por., podľa ktorého odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania vzdala, pretože odvolací súd zamietne bez meritorného preskúmania veci takéto odvolanie práve preto, že ho obvinený podal (fakticky, bez procesného oprávnenia), hoci ho podať už nemohol. Právo osôb uvedených v § 247 odst. 2 Tr. por. podať odvolanie v prospech obvineného je zachované tým, že im v zmysle § 248 odst. 3 Tr. por. lehota na podanie odvolania končí ôsmym dňom odo dňa, ktorý podľa § 63 odst. 2 Tr. por. treba považovať za deň doručenia (od tretieho dňa po uložení).

Nemožno však súhlasiť s tým záverom okresného súdu, že právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku sa stali dňom 7. októbra 1971. Tento záver okresného súdu je mylný a v rozpore s ustanovením § 63 odst. 2 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia, ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Zo spisu vyplýva, že zásielka bola uložená 8. októbra 1971. Z toho vyplýva, že za deň doručenia treba považovať

11. október 1971 (tretí deň).