Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 14.07.1971, sp. zn. 1 Cz 57/71, ECLI:CZ:NS:1971:1.CZ.57.1971.1
Právní věta: |
Predmetom vyporiadania medzi dedičmi nemôžu byť nároky, ktoré dedičom v budúcnosti môžu vzniknúť po osobe, ktorá ešte žije. Takéto nároky nemôžu si dedičia vopred medzi sebou vyporiadavať ani dohodou. Zročnosť výplaty ustupujúcich dedičov je možné v dohode o vyporiadaní medzi dedičmi viazať na určitú udalosť, sumu výplaty však v každom prípade treba určiť spôsobom vylučujúcim pochybnosti o jej výške. |
Soud: | Nejvyšší soud SSR |
Datum rozhodnutí: | 14.07.1971 |
Spisová značka: | 1 Cz 57/71 |
Číslo rozhodnutí: | 19 |
Rok: | 1972 |
Sešit: | 1 |
Typ rozhodnutí: | Rozsudek |
Heslo: | Dědění, Řízení před státním notářstvím |
Předpisy: |
95/1963 Sb. § 4 § 34 § 37 § 39 99/1963 Sb. § 43 40/1964 Sb. § 39 § 91 |
Druh: | Rozhodnutí ve věcech občanskoprávních, obchodních a správních |
Sbírkový text rozhodnutí
Poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, jej manžel dedičstvo odmietol, takže ako dedičia prichádzali do úvahy štyri deti poručiteľky. Na pojednávaní konanom 28. 5. 1970 vykonalo štátne notárstvo súpis poručiteľkinho majetku a dedičia uzavreli dohodu, podľa ktorej poručiteľkin podiel na domovej nehnuteľnosti preberajú obidve dcéry poručiteľky a poľnohospodársku pôdu poručiteľky preberá jedna z týchto dcér, a to bez povinnosti vyplatiť ostatných dedičov. V tejto uzavretej dohode sa uvádzalo, že dcéry poručiteľky nadobúdajú poručiteľkin podiel na dome „bez výplaty za podiel ustupujúcim dedičom, lebo títo budú uspokojení z druhej polovice, patriacej manželovi poručiteľky.“ Po uzavretí tejto dohody Štátne notárstvo v Lučenci svojím rozhodnutím z 28. 5. 1970 určilo všeobecnú cenu poručiteľkinho majetku sumou 20300 Kčs a čistú hodnotu dedičstva sumou 19 800 Kčs. Dedičia vzali vyhlásené rozhodnutie na vedomie s tým, že nežiadajú jeho doručenie a zriekajú sa proti nemu opravných prostriedkov. Ďalším rozhodnutím z 29. 5. 1970 štátne notárstvo potvrdilo nadobudnutie dedičstva dcéram poručiteľky podľa uzavretej dohody. Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že obidvoma uvedenými rozhodnutiami štátneho notárstva bol porušený zákon. Z odôvodnenia: Štátne notárstvo si zadovážilo od MNV v P. ocenenie poručiteľkiných nehnuteľností, avšak pri určení všeobecnej ceny a čistej hodnoty dedičstva z tohto ocenenia nevychádzalo. Zatiaľ čo MNV ocenil poručiteľkin majetok sumou 9 500 Kčs, štátne notárstvo určilo jeho všeobecnú cenu sumou 20 800 Kčs, pričom neuviedlo, prečo sa odchýlilo od ocenenia MNV. Jeho rozhodnutie sa neopiera o náležité zistenie skutočného stavu a je nepreskúmateľné. Na pojednávaní 28. 5. 1970 uzavreli dedičia dohodu ešte prv, než bola určená všeobecná cena a čistá hodnota dedičstva. Uzavreli teda dohodu o vyporiadaní bez toho, že by boli mali potrebné podklady pre takéto vyporiadanie, najmä keď v konaní neboli zadovážené ani výpisy z evidencie nehnuteľností alebo z pozemkovej knihy, týkajúce se poručiteľkiných nehnuteľností. V odôvodnení svojho rozhodnutia z 29. 5. 1970 uvádzalo štátne notárstvo, že dedičia sa medzi sebou vyporiadali o dedičstve dohodou, ktorú štátne notárstvo schválilo. To je v zrejmom rozpore s obsahom spisov, pretože štátne notárstvo o schválení uzavretej dohody nerozhodlo. Porušilo teda štátne notárstvo svojimi rozhodnutiami zákon v ustanoveniach § 4 ods. 1, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 ods. 2 Not. por. Preto bolo treba podanej sťažnosti pre porušenie zákona vyhovieť. V uzavretej dohode sa uvádzalo, že dcéry poručiteľky nadobúdajú poručiteľkin podiel na dome „bez výplaty za podiel ustupujúcim dedičom, alebo títo budú uspokojení z druhej polovice, patriacej manželovi poručiteľky“. Štátne notárstvo sa uspokojilo s uvedenou formuláciou dohody a pojalo ju dokonca do výroku svojho rozhodnutia z 29. 5.1970 bez toho, že by sa bolo postaralo o objasnenie, čo chceli dedičia takouto dohodou dosiahnuť, či treba citovanú časť ich dohody vykladať tak, že dcéry poručiteľky, preberajúce poručiteľkin podiel na domovej nehnuteľnosti, sú povinné vyplatiť z hodnoty tejto časti dedičstva svojich bratov, a že zročnosť výplaty sa odkladá až do vyporiadania dedičstva po ich otcovi, alebo či sa zriekajú, prípadne čiastočne zriekajú dedičstva po svojom otcovi, alebo či uzavierajú dohodu o vyporiadaní medzi sebou o budúcom dedičstve po otcovi. Náš právny poriadok nepozná inštitúciu zrieknutia sa dedičstva, ako ju v čase do 1. 4.1964 uvádzalo ustanovenie § 523 zákona č. 141/1950 Zb. Ustanovenie § 91 ods. 2 O. z. výslovne uvádza, že dohody, ktorými sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu až v budúcnosti vzniknúť, sú neplatné. Predmetom vyporiadania medzi dedičmi po poručiteľovi nemôžu byť nároky, ktoré im v budúcnosti prípadne vzniknú po osobe, ktorá ešte žije. Takéto nároky nemôžu si ani dedičia vopred medzi sebou vyporiadavať dohodou. Zročnosť výplaty ustupujúcich dedičov možno síce v dohode o vyporiadaní medzi dedičmi viazať na určitú udalosť, sumu výplaty však v každom prípade treba určiť spôsobom vylučujúcim pochybnosti o jej výške. To sa v prejednávanej dedičskej veci ani v dohode, ani v rozhodnutí štátneho notárstva nestalo. Bude povinnosťou štátneho notárstva, aby toto malo na zreteli v ďalšom konaní, keď bude prípadne rozhodovať o schválení dohody dedičov, alebo rozhodovať o vykonaní vyporiadania medzi dedičmi podľa ustanovenia § 39 ods. 3 Not. por. |