Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 18.11.1970, sp. zn. 6 Cz 105/70, ECLI:CZ:NS:1970:6.CZ.105.1970.1

Pri úvahe o tom, či vzatie späť žaloby, ktorou bol uplatnený nárok na vrátenie sumy neoprávnene vyplatenej z národného majetku, nie je v rozpore so záujmami spoločnosti ( § 96 ods. 2 O. s. p.), prihliadne súd aj k tomu, či je opodstatnenosť tohto nároku pravdepodobná.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 18. 11. 1970, 6 Cz 105/70).

Žalujúci stavebný podnik sa domáhal, aby žalovaným bolo uložené vrátiť 13 544 Kčs, ktoré im boli vyplatené ako odmena za zlepšovací návrh, pretože žalovaným za ohlásený zlepšovací návrh odmena neprislúcha, ako na to žalobcu upozornili kontrolné orgány pri previerke. Rozhodcovský orgán, ktorý o veci konal, vydal rozhodnutie, ktorým návrh zamietol a proti tomuto rozhodnutiu uplatňoval žalobce na súde námietky.

V konaní na súde prvého stupňa uvádzali žalovaní, vypočutí ako účastníci konania, že im odmena za zlepšovací návrh prislúcha, a to v tej výške, v ktorej im bola vyplatená.

Podaním z 24. 4. 1970 vzala žalujúca organizácia svoj návrh späť s tým, že odporcovia jej údajne predložili taký dôkazný materiál, že by ďalšie konanie na súde nebolo únosné. Na pojednávaní dňa 6. 5. 1970, na ktoré sa nikto z účastníkov neustanovil, Okresný súd v Čadci vydal uznesenie, ktorým vyslovil súhlas s tým, aby sa návrh vzal späť, a konanie zastavil, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR tak, že uznesením súdu prvého stupňa, ktoré sa stalo právoplatným, bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Občiansky súdny poriadok umožňuje navrhovateľovi, aby svoj návrh na začatie konania vzal späť. Ak sa však už konanie začalo ( § 91 ods. 1, 3 O. s. p.), je vzatie návrhu späť viazané na súhlas súdu, ak nejde o návrh na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je a či nie je. Ustanovenie § 96 ods. 2 O. s. p. ukladá súdu, aby nepripustil vzatie návrhu späť, ak je to v rozpore so záujmom spoločnosti.

Odmena, ktorej vrátenie sa v tomto prípade požadovalo, bola odporcom vyplatená z národného majetku, ktorého ochrana je ako všeobecná povinnosť zakotvená v Ústave. Keďže žalobca uplatnil svoj nárok proti žalovaným z podnetu Okresnej komisie ľudovej kontroly a kontrolného odboru ONV v Č., ktoré pri svojej previerkovej činnosti označili vyplatenie odmien ako neoprávnené, bolo povinnosťou súdu k tejto skutočnosti prihliadnuť pri úvahe o tom, či vzatie žaloby späť nie je v rozpore so záujmami spoločnosti. Túto úvahu nemožno síce stotožňovať s hodnotením opodstatnenosti nároku uplatneného v návrhu, treba však pri nej brať zreteľ na všetky výsledky doterajšieho priebehu konania, ako aj na ostatné podklady, ktoré má súd k dispozícii a ktoré môžu slúžiť pre závery o tom, či je opodstatnenosť tohto nároku pravdepodobná.

Hoci žalobca uviedol, že žalovaní mu predložili dôkazy, ktoré robia ďalšie konanie neúnosným, súd nepožadoval konkretizovanie týchto dôkazov ani žalobcu nevyzval na ich predloženie, takže nevyužil možnosť zadovážiť si podklady, ktoré by pre závery o pravdepodobnej opodstatnenosti uplatneného nároku mohli mať význam a ktoré by tým poskytli podklad pre posúdenie, či vzatie návrhu späť je v súlade so záujmami spoločnosti. Súd teda neprihliadol na všetky okolnosti, ktoré v tomto štádiu konania boli dostupné a ktoré mohli byť podkladom pre rozhodnutie o pripustení vzatia návrhu späť. Porušil preto svojím postupom v konaní a svojím rozhodnutím zákon v ustanovení § 96 ods. 2 O. s. p.