Rozsudek Nejvyššího soudu SSR ze dne 06.05.1970, sp. zn. 6 Cz 12/70, ECLI:CZ:NS:1970:6.CZ.12.1970.1

Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi konania (podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p.) musí predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady na tento postup v konaní a či nie je na mieste iné opatrenie. I neprítomnému účastníkovi konania musí byť zaistená potrebná ochrana záujmov v súlade so záujmami spoločnosti.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 6. 5. 1970, 6 Cz 12/70)

V konaní o výživné medzi manželmi sa navrhovateľka domáhala, aby bol odporca zaviazaný platiť jej výživné po 1000 Kčs mesačne. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 20. 8. 1966 a z manželstva sa narodila dňa 20. 2. 1967 dcéra M. H. Keďže ona študuje na lekárskej fakulte a nemá nijaký príjem, je odkázaná na výživu odporcu. Uvádzala, že odporca sa zdržuje ako hudobník na turné s orchestrom v cudzine, nevie však, na ktorom mieste.

Mestský súd v Bratislave zistil zo správy Slovenskej agentúry pre populárnu hudbu z 23. 9. 1969, že odporca je už viac ako dva roky na neplatenej dovolenke, bol uvoľnený pre zahraničné angažmán predbežne do 30. 9. 1969, jeho priemerný brutto plat predtým bol 2500 Kčs mesačne a že presnejšie informácie môže podať Slovkoncert – zahraničný odbor. Dotazom na krajskú správu VB zistil ďalej súd prvého stupňa, že odporca prevzal cestovný pas dňa 9. 12. 1968 a mal povolenú cestu do cudziny na 90 dní. Či požiadal o predĺženie pobytu, nebolo krajskej správe VB známe.

Mestský súd v Bratislave ustanovil odporcovi opatrovníka podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením, že pobyt odporcu v súčasnej dobe nie je známy.

Na pojednávaní dňa 3. 11. 1969 opatrovník odporcu žiadal, aby bol návrh zamietnutý, pretože navrhovateľka má možnosti získania príjmu aj popri štúdiu. Inú obranu opatrovník neuviedol, poukazujúc na to, že nemal možnosť hovoriť s odporcom. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyžiadal potvrdenie dekanstva Lekárskej fakulty v Bratislave o tom, že navrhovateľka nepoberá žiadne štipendium pri štúdiu na tejto fakulte. Navrhovateľku súd nevypočul, ani ďalšie dokazovanie nevykonal.

Mestský súd v Bratislave zaviazal potom odporcu platiť navrhovateľke výživné po 1000 Kčs mesačne od 20. 6. 1969 až do doby ukončenia štúdia navrhovateľky.

Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, podanej predsedom bývalého Najvyššieho súdu, tak, že rozsudkom súdu prvého stupňa bol porušený zákon.

Z odôvodnenia:

Občiansky súdny poriadok ukladá súdom ako prvoradú povinnosť zistiť skutočný stav veci čo najúplnejšie a najúčelnejšie, aby ochrana práv bola rýchla a účinná ( § 6 a § 120 ods. 1 O. s. p.).

Ak pobyt účastníka nie je známy, predseda senátu, pokiaľ neurobí iné opatrenie, môže účastníkovi ustanoviť opatrovníka ( § 29 ods. 2 O. s. p.).

Súd prvého stupňa si v danom prípade neobstaral potrebné podklady pre posúdenie otázky, či odporca je osobou, ktorej pobyt nie je známy. Okrem toho nemal ničím doložený záver, či odporcovi treba ustanoviť opatrovníka podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p. alebo či by nebolo namieste urobiť iné opatrenie, napr. ustanoviť opatrovníka podľa ustanovenia § 29 O. z. (porovnaj dôvodovú správu k ustanoveniu § 29 O. s. p.). Podľa oznámenia KS-VB v Bratislave zo 16. 7. 1969 mal odporca povolenú cestu do Rakúska a NSR na 90 dní; či žiadal o predĺženie pobytu, nebolo VB oznámené. Hoci Slovenská agentúra pre populárnu hudbu oznámila súdu, že bližšie informácie môže dať odporcovi organizácia Slovkoncert – zahraničný odbor, ktorá so zahraničnými firmami uzatvára v zastúpení hudobníkov pracovné zmluvy, súd prvého stupňa neurobil dotaz na túto organizáciu ani sa neobrátil na národný výbor v bydlisku odporcu s dotazom, či mu nie sú známe údaje o terajšom pobyte odporcu.

Týmto postupom v konaní na súde prvého stupňa nemohol byť teda dosiahnutý zákonom sledovaný cieľ, aby i účastníkovi konania, ktorého pobyt skutočne nie je známy, bola zaistená potrebná ochrana záujmov v súlade so záujmami spoločnosti. Súdom prvého stupňa vydaný rozsudok nebol vydaný na základe skutočného stavu veci, hoci to Občiansky súdny poriadok výslovne ukladá. Došlo preto týmto rozsudkom k porušeniu zákona v ustanoveniach § 1, § 6, § 29 ods. 2, § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s ustanovením § 91 a § 96 ods. 1 Zák. o rod.