Rozhodnutí Nejvyššího soudu SSR ze dne 17.06.1970, sp. zn. 4 Tzr 19/70, ECLI:CZ:NS:1970:4.TZR.19.1970.1

Ustanovenie § 22 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii, podľa ktorého sú zo zákona neplatné rozhodnutia o zaradení do tábora nútenej práce vyslovené komisiou zriadenou podľa § 3 odst. 1 zák. č. 247/1948 Zb. o táboroch nútenej práce, sa nevzťahuje na prípady, v ktorých bol podľa § 2 odst. 2 zák. č. 247/1948 Zb. trest na slobode za správny priestupok odpykaný namiesto v robotárni v tábore nútenej práce.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo 17. júna 1970, 4 Tzr 19/70.)

Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom SSR vyslovil, že uznesením Okresného súdu v Trnave zo 17. septembra 1969 sp. zn. Nt 1019/69, ktorým bolo podľa § 22 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii vyslovené, že zaradenie Ĺ. K. do tábora nútenej práce je zo zákona neplatné, bol porušený zákon v prospech Ĺ. K. Napadnuté rozhodnutie však nezrušil, pretože sťažnosť pre porušenie zákona bola podaná po uplynutí lehoty uvedenej v § 272 tr. por.

Z odôvodnenia:

Okresný súd v Trnave na návrh Ĺ. K. z 30. júna 1969 vyslovil uznesením sp. zn. Nt 1019/69 zo 17. septembra 1969, že podľa § 22 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb. je zo zákona neplatné zaradenie Ĺ. K. do tábora nútenej práce. Iba z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že Ĺ. K. bol rozhodnutím býv. ONV v Piešťanoch č. j. 1755/48 v spojení s rozhodnutím býv. KNV v Bratislave č. j. 1501/50 zaradený do tábora nútenej práce na dobu 100 dní. Proti právoplatnému uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo 17. septembra 1969 sp. zn. Nt 1019/69 podal generálny prokurátor SSR sťažnosť pre porušenie zákona. Vytýka v nej okresnému súdu, že v konaní a pri rozhodovaní o návrhu Ĺ. K. porušil zákon v ustanovení § 2 odst. 5 tr. por., lebo si nezadovážil pre svoje rozhodnutie potrebné podklady. Uvádza, že okresný súd svoje rozhodnutie opiera o ustanovenia § 22 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb., podľa ktorého sú zo zákona neplatné rozhodnutia o zaradení do tábora nútenej práce vyslovené komisiou zriadenou podľa § 3 odst. 1 zák. č. 247/1948 Zb., okrem ak by už predchádzajúce potrestania jasne ukazovali, že šlo o osobu štítiacu sa práce alebo osobu nebezpečnú cudziemu majetku. Súd vyhovel návrhu Ĺ. K. bez toho, že by si bol pre svoje rozhodnutie zadovážil potrebné podklady, t. j. príslušné spisy, prípadne výmer administratívneho orgánu, na základe ktorého bol menovaný zaradený do tábora nútenej práce, lebo len tak mohol zistiť, či v danom prípade došlo k zaradeniu do tábora nútenej práce na základe výroku komisie zriadenej podľa § 3 odst. 1 zák. č. 247/48 Zb. Generálny prokurátor SSR v sťažnosti ďalej uvádza, že z podkladov, slúžiacich pre zápis do registra trestov zistil, že Ĺ. K. bol odsúdený v predmetnom prípade rozhodnutím býv. Policajného trestného súdu v Piešťanoch z 27. 1. 1949 č. j. 1755/48 za priestupok na 5000,- Kčs namiesto 50-dňového zatvorenia a na peňažný trest 4500 + 500 = 5000 Kčs, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti mal premeniť na 45 + 5 = 50 dní zatvorenia. Tento trest (zatvorenie) sa mal v zmysle § 2 odst. 2 zák. č. 247/1948 Zb. vykonať v tábore nútenej práce. Tieto údaje sú zistiteľné z prípisu býv. KNV v Bratislave zo 16. 12. 1949 č. j. 2027/1949 – III/5. Nešlo teda o zaradenie do tábora nútenej práce vyslovené komisiou zriadenou podľa § 3 odst. 1 zák. č. 247/48 Zb., ale o výkon trestu, ktorý sa v zmysle § 2 odst. 2 cit. zákona mal vykonať namiesto v robotárni v tábore nútenej práce. Preto na toto zaradenie do tábora nútenej práce sa nevzťahuje ustanovenie § 22 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb. Generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd SSR vyslovil podľa § 268 odst. 2 tr. por., že uznesením okresného súdu bol porušený zákon v ustanovení § 2 odst. 5 tr. por. v prospech navrhovateľa, podľa § 269 odst. 2 tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a podľa § 270 odst. 1 tr. por. prikázal Okresnému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, Najvyšší súd SSR zistil, že výtky generálneho prokurátora SSR voči právoplatnému uzneseniu okresného súdu sú správne, avšak zároveň zistil, že sťažnosť pre porušenie zákona nebola podaná v lehote uvedenej v § 272 tr. por.

Okresný súd v Trnave napadnutým uznesením vyhovel návrhu navrhovateľa bez toho, aby si pre svoje rozhodnutie zadovážil potrebné podklady, to je na vec sa vzťahujúce spisy býv. ONV v Piešťanoch č. j. 1755/1948 priest., prípadne výmer býv. ONV v Piešťanoch, na základe ktorého bol Ĺ. K. naradený do tábora nútenej práce na 100 dní, ako to sám uvádza v návrhu. Len tak mohol spoľahlivo zistiť, či v danom prípade došlo k zaradeniu do TNP na základe výroku komisie zriadenej podľa § 3 odst. 1 zák. č. 247/1948 Zb. Spisová značka konania ONV je zistiteľná iba z návrhu navrhovateľa. Spisová značka býv. KNV v Bratislave (1501/50) uvádzaná v dôvodoch napadnutého uznesenia, nie je spisovou značkou rozhodnutia býv. KNV v Bratislave, ale ide o číslo prepúšťacieho listu z tábora nútenej práce v Hronci z 25. februára 1950, vydaného týmto táborom. Z pripojeného výpisu z registra trestov vydaného 16. 7. 1969 je zistiteľné, že Ĺ. K. bol potrestaný rozhodnutím býv. KNV v Bratislave zo 16. 12. 1949 (bez uvedenia spisovej značky) na 5000,- Kčs a 5000,- Kčs, ev. 100 dní tábora nútenej práce. Už aj z tohoto výpisu malo byť súdu aspoň pochybné, či išlo o zaradenie do tábora nútenej práce na to zriadenou komisiou, ako to má na mysli ustanovenie § 22 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb. Za uvedeného stavu výpis z registra trestov je v rozpore s tvrdením navrhovateľa, ktorý v návrhu uviedol, že do tábora nútenej práce bol zaradený na základe rozhodnutia ONV. Z výpisu z registra trestov vyplýva, že sa tak stalo na základe rozhodnutia býv. KNV v Bratislave. Okresný súd tento rozpor nevyjasnil, ale v dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že zaradenie navrhovateľa do tábora nútenej práce bolo vyslovené obidvoma národnými výbormi.

Keď okresný súd rozhodol o návrhu bez zistenia skutočného stavu veci, porušil v prospech navrhovateľa zákon v ustanovení § 2 odst. 5 tr. por., lebo uznesenie, ktorým by vyhovel návrhu Ĺ. K. v zmysle § 22 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb., mohol vydať iba potom, keby zistil na základe príslušného už vyššie naznačeného dokazovania, že navrhovateľ bol zaradený do tábora nútenej práce na základe rozhodnutia komisie zriadenej podľa § 3 odst. 1 zák. č. 247/1948 Zb. a ďalej za predpokladu, že neboli u neho predchádzajúce potrestania jasne ukazujúce, že šlo o osobu štítiacu sa práce, alebo o osobu nebezpečnú cudziemu majetku. Generálny prokurátor SSR v sťažnosti pre porušenie zákona tvrdí, že zo spisov býv. ONV v Piešťanoch sp. zn. 1755/48 – priest. je zistiteľné, že v danom prípade nešlo o zaradenie do tábora nútenej práce vyslovené komisiou zriadenou podľa § 3 odst. 1 zák. č. 247/48 Zb., ale o výkon trestu, ktorý sa v zmysle ust. § 2 odst. 2 cit. zák. mal vykonať namiesto v robotárni v tábore nútenej práce. Na takýto prípad sa však ustanovenie § 22 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb. nevzťahuje.

Najvyšší súd preto podľa § 268 odst. 2 tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením okresný súd porušil zákon v ustanovení § 2 odst. 5 tr. por.

V ďalšom Najvyšší súd SSR odôvodnil, že sťažnosť pre porušenie zákona bola podaná po uplynutí lehoty uvedenej v § 272 tr. por. a preto napadnuté rozhodnutie nezrušil.