Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 22.09.1969, sp. zn. 7 Cz 63/69, ECLI:CZ:NS:1969:7.CZ.63.1969.1

Ustanovenie § 1 vyhl. č. 60/1966 Zb. viaže poskytovanie starobného dôchodku pri zamestnaní zásadne (s výnimkou podľa odseku 2 ) za podmienku dosiahnutia veku 65 rokov, eventuálne – u starobných dôchodkov zo zamestnania I. pracovnej kategórie alebo úplných starobných dôchodkov žien zo zamestnania alebo z pracovnej činnosti v JRD – na podmienku dosiahnutia veku 60 rokov; naproti tomu nárok na starobný dôchodok pri zamestnaní v preferovaných zamestnaniach uvedených v ustanovení § 2 cit. vyhl. nie je podmienený dosiahnutým hore uvedeného veku pracovníka. 1)

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. 9. 1969, 7 Cz 63/69.)

Rozhodnutím z 10. 7. 1968 priznala Správa dôchodkov v Bratislave navrhovateľovi starobný dôchodok vo výške 1628,- Kčs; vychádzala pritom z priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za obdobie rokov 1963 – 1967 (2211,- Kčs) a z 35 rokov zamestnania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom uvádzal, že žiadosťou z 19. 3. 1968 sa domáhal priznania dôchodku podľa § 1 vyhl. č. 60/1966 Zb., a to vo výške 1000,- Kčs mesačne spätne za dobu jedného roka od podania žiadosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením z 24. 9. 1968 rozhodnutie odporcu. V odôvodnení svojho uznesenia zaujal stanovisko, že navrhovateľovi, narodenému 17. 5. 1908, prislúcha starobný dôchodok už od 11. 3. 1967, a to podľa § 1, prípadne § 2 vyhl. č. 60/1966 Zb.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon a toto uznesenie zrušil.

Z odôvodnenia:

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu plynie, že súd si neujasnil základnú otázku, totiž či na prípad je treba aplikovať ustanovenie § 1 alebo § 2 vyhl. č. 60/1966 Zb.

Výnimočné poskytovanie dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom ( § 58 zák. č. 101/1964 Zb., § 96 zák. č. 103/1964 Zb., vyhl. č. 60/1966 Zb.) je upravené odchýlne, ak ide o nárok na starobný dôchodok pri zamestnaní podľa § 1 alebo o nárok na tento dôchodok podľa § 2 cit. vyhl. Ustanovenie § 1 cit. vyhl. viaže poskytovanie starobného dôchodku pri zamestnaní zásadne (s výnimkou podľa odseku 2, ktorá v konkrétnom prípade neprichádza do úvahy) na podmienku dosiahnutia veku 65 rokov, eventuálne – u starobných dôchodkov zo zamestnania I. pracovnej kategórie alebo úplných starobných dôchodkov žien zo zamestnania alebo z pracovnej činnosti v JRD – na podmienku dosiahnutia veku 60 rokov. Naproti tomu nárok na starobný dôchodok pri zamestnaní v preferovaných zamestnaniach uvedených v § 2 cit. vyhl. nie je podmienený dosiahnutím hore uvedeného veku pracovníka.

V tejto veci ide o pracovníka, ktorý bol zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok zo zamestnania I. pracovnej kategórie (po 17. 5. 1963), ktorý však v rozhodnej dobe nedosiahol vek 60 rokov (vek 60 rokov dosiahol 17. 5. 1968). Nemohol mu preto byť priznaný starobný dôchodok pri zamestnaní podľa § 1 cit. vyhl. s účinnosťou odo dňa 11. 3. 1967, teda aj za dobu pred dosiahnutím 60. roku veku. Nárok na starobný dôchodok pri zamestnaní podľa § 2 cit. vyhl. nemohol potom byť priznaný, pokiaľ nebol opatrený náležitý skutkový základ, potrebný pre vyriešenie otázky, či sú splnené podmienky cit. ustanovenia.

Porušil teda krajský súd zákon v ustanovení § 1 vyhl. č. 60/1966 Zb. v spojení s ustanoveniami § 6, 120, 132, 244 ods. 1 o. s. p.

1) Pozn: Platí aj z hľadiska vlád. nar. č. 73/1969 Zb., ktorým bola zrušená vyhl. č. 60/1966 Zb.