Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 20.06.1969, sp. zn. 4 Cz 48/69, ECLI:CZ:NS:1969:4.CZ.48.1969.1

Návrhom z 13. 11. 1967 domáhali sa navrhovatelia Z. F., O. F. a Z. P. zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva s odporkyňou K. T. k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom parc. č. 1223 (s rodinným domom č. 1190), parc. č. 1224, parc. č. 1249/1 a parc. č. 1249/2 vo V., ktoré boli zapísané vo vložkách č. 6889, 671 a 2248 pozemkovej knihy pre katastrálne územie V. Uvádzali, že navrhovateľka Z. F. je vlastníčkou ideálnych 3/8, navrhovateľka Z. P. ideálnych 2/8, navrhovateľ O. F. ideálnej 1/8 a odporkyňa K. T. ideálnych 2/8 týchto nehnuteľností, a navrhovali zhodne, aby spoluvlastnícky podiel odporkyne bol prikázaný navrhovateľke Z. F. za náhradu 2921,60 Kčs. Odporkyňa súhlasila s prikázaním svojho podielu navrhovateľke Z. F., avšak oproti zaplateniu vyššej náhrady, ako navrhovali navrhovatelia. Mala za to, že by sa malo vychádzať z ceny, uvádzanej ohľadne spoločného majetku v prídelových listinách z roku 1947.

Okresný súd v Galante vykonal v konaní dôkazy výsluchom účastníkov konania, konštatovaním obsahu zprávy MNO vo V. zo 16. 12. 1967 o osobných pomeroch účastníkov konania a potvrdenia toho istého MNV z 31. 10. 1967 o tom, že dom č. 1190 vo V. je v špatnom stave, takže bude nutné ho zrúcať, a že medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode o predaji spoluvlastníckeho podielu odporkyne, aj konštatovaním obsahu iného spisu Okresného súdu v Galante, týkajúceho sa návrhu K. T. proti Z. F., O. F. a Z. P. na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, ktorý však bol K. T. vzatý späť a konanie o ňom zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. 8. 1967.

Rozsudkom z 21. 12. 1967 rozhodol Okresný súd v Galante tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k spoločným nehnuteľnostiam prikázaním podielu odporkyne K. T. navrhovateľke Z. F. za náhradu 2921,60 Kčs, a túto sumu uložil navrhovateľke (bez bližšieho upresnenia) zaplatiť odporkyni do 3 dní; ohľadne trov konania na súde prvého stupňa rozhodol súd tak, že ich „nesú účastníci bez nároku na ich úhradu“.

Na odvolanie odporkyne potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. 4. 1968 rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že súd prvého stupňa stanovil správne náhradu za spoluvlastnícky podiel odporkyne podľa posudku znalca z 20. 4. 1967, podaného v konaní v predcházajúcom spore účastníkov; krajský súd poukazoval tiež na to, že z uvádzaného znaleckého posudku vyplýva, že plocha pozemku zastavená domom č. 1190 vo V. robí len 54,12 m2 a nie 216 m2, ako tvrdila odporkyňa vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkami súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon a tieto rozsudky zrušil.

Z odôvodnenia:

Z obsahu spisu nie je predovšetkým vidieť, či a akými listinami bolo súdom doložené, či spoluvlastnícke právo k spoločným nehnuteľnostiam, ktorých sa konanie v tejto veci týkalo, mali len navrhovatelia a odporkyňa. Spis neobsahuje konštatovanie dôkazu o tom, či skutočne došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu (jednej ideálnej osminy) M. F., ktorého spoluvlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam bolo zapísané na listoch B vo vložkách č. 6889, 671 a 2248 pozemkovej knihy pre katastrálne územie V. K doloženiu tohto prevodu vlastníctva, uvádzaného navrhovateľkou Z. F., nebolo možné sa uspokojiť len výpoveďou účastníkov, prípadne niektorých z nich.

Predmetom zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania v zmysle § 142 o. z. je v konaní na súde celá vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov. Bolo teda nevyhnutne treba mať pre konanie o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní bezpečné podklady o tom, či účastníci konania sú vlastníkmi celej veci (celých vecí) a či tu prípadne nie je ešte ďalší spoluvlastník veci (vecí), ohľadne ktorej sú takto spoluvlastnícke vzťahy súdom riešené.

Ak súd neprikročil k rozdeleniu veci (vecí), ktoré nebolo dobre možné, a pristúpil k prikázaniu veci (vecí) za primeranú náhradu jednému alebo viac spoluvlastníkom, potom malo byť vo výroku rozhodnutia súdu zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyjadrené, že v dôsledku súdom vysloveného zrušenia podielového spoluvlastníctva prikazuje sa zároveň vec (veci), tj. celá vec (celé veci), ktorá je v podielovom spoluvlastníctve všetkých doterajších spoluvlastníkov (porov. ustanovenie § 142 o. z. veta tretia, časť pred stredníkom), buď jednému spoluvlastníkovi nabudúce do výlučného vlastníctva, alebo viac spoluvlastníkom opäť do podielového spoluvlastníctva (takto novo založeného) a v akom pomere. V danom prípade nevolil teda súd prvého stupňa správny výrok rozsudku, keď o zrušení podielového spoluvlastníctva všetkých doterajších spoluvlastníkov ohľadne spoločného nehnuteľného majetku a o prikázaní spoločných nehnuteľných vecí viac spoluvlastníkom opäť do podielového spoluvlastníctva rozhodol len tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam… prikázaním podielu odporkyne“ jednej z navrhovateliek.

Pritom pri určení náhrady za spoluvlastnícky podiel odporkyne nevychádzali súdy z celkom bezpečných podkladov v ohodnotení spoločných nehnuteľností účastníkov konania. Bolo treba uvážiť, či je na mieste použiť len dôkaz listinami (tj. najmä konštatovaním obsahu posudku znalca podaného v inom občianskom súdnom konaní) namiesto napr. dôkazu znaleckým posudkom, ku ktorému by všetci účastníci mali možnosť sa vyjadriť (a to napr. aj formou doplňujúcich dotazov na znalca). V každom prípade však bolo nutné mať nepochybne jasné o tom, či údaje o ohodnotení spoločných nehnuteľností účastníkov, obsiahnuté v listine, z ktorej súd vychádzal, rozlišovali presne medzi cenovými predpismi ohľadne stavieb a medzi podkladmi pre zistenie cien pozemkov. Vyhláška č. 73/1964 Zb. určuje totiž len ceny stavieb, nadobúdaných od občanov z ich osobného vlastníctva z akéhokoľvek právneho dôvodu socialistickými organizáciami alebo súkromnými právnickými osobami a inými občanmi, a ďalej výšku a spôsob náhrady za stavby v osobnom vlastníctve a za nehnuteľnosti a stavby v súkromnom vlastníctve pri vyvlastnení (porov. ustanovenie § 1 vyhl. č. 73/1964 Zb.). Touto vyhláškou nie sú teda stanovené ceny pozemkov v súkromnom vlastníctve pri ich nadobúdaní inými občanmi. Pre taký prevod na Slovensku nie sú stanovené cenové predpisy a je nutné vychádzať z cien všeobecných, na zistenie ktorých bude treba zisťovať podklady najmä v mieste, kde pozemky ležia (napr. dotazom na MNV). V danom prípade však z obsahu listiny, z ktorej súdy pri určení náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzali, nebolo také potrebné rozlišenie medzi ohodnotením stavieb a pozemkov vidieť.

Nepostupovali teda súdy v danom prípade v súlade so zákonnými zásadami hore uvedenými a objasnenými a došlo preto v konaní pred nimi a v ich rozhodnutiach k porušeniu zákona v ustanoveniach § 6, 120 ods. 1 a § 132 o. s. p. v súvislosti s ustanovením § 142 o. z.