Rozsudek Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 28.12.1968, sp. zn. 8 Tz 41/68, ECLI:CZ:NS:1968:8.TZ.41.1968.1

Vo výroku uznesenia o zastavení trestného stíhania podľa § 172 odst. 1 písm. b), c) tr. por. musí byť uveden skutok, ktorého sa zastavení týka a nie len jeho právne posúdenie, a ďalej aj meno obvineného, ohľadne ktorého bolo trestné stíhanie zastavené; nie je postačujúce, keď sú tieto skutočnosti uvedené len v odôvodnění uznesenia.

Odôvodnenie uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania musí obsahovať skutkové i právne úvahy, na podklade ktorých vyšetrovateľ o zastavení rozhodol ( § 134 odst. 2 tr. por.).

(Rozsudok Najvyššieho súdu z 28. decembra 1968, 8 Tz 41/68.).

Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 172 odst. 1 písm. b), c), § 2 odst. 5, 6 a § 134 odst. 2 tr. por. uznesením vyšetrovateľa, krotým bolo zastavené podľa § 172 odst. 1 písm. b), c) trestné stíhanie pres tresný čin výtržnictva podľa § 202 tr. zák. a pre spolupáchateľstvo na trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 9 odst. 2, § 221 odst. 1 tr. zák.

Z odôvodnenia:

Uznesením vyšetrovateľa OO VB v Nových Zámkoch z 15. augusta 1967 ČVS VB – 479/1967 bolo zahájené trestné stíhanie proti obvineným A, B a C pre spolupáchateľstvo na trestnom čine výtržnictva podľa § 9 odst. 2, § 202 odst. 1, 2 a k tresnému činu ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1. tr. zák.

Uznesením z toho istého dňa oznámil vyšetrovateľ OO VB Nové Zámky všetkým trom obvineným, že sú stíhaní pre spolupáchateľstvo k trestnému činu vytržnictva podľa § 9 odst. 2, § 202 odst. 1, 2 tr. zák. a obvinenému A, že je stíhaný tiež pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 tr. zák.

Ďalším uznesením z 28. augusta 1967 ČVS VV 192/1967 rozšíril vyšetrovateľ OO VB Nové Zámky trestné stíhanie proti obvineným tiež pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 odst. 1, 2 písm. b) tr. zák.

Pri zoznámení s výsledkami vyšetrovania 10. októbra 1967 upozornil vyšetrovateľ obvineného A, že je stíhaný pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221, odst. 1, 3 tr. zák. a nie pre trestné činy ako boli uvedené v citovaných uzneseniach o zahájení trestného stíhania.

Uznesením z 11. októbra 1967 potom vyšdtrovateľ OO VB v Nových Zámkoch podľa § 172 odst. 1 písm. b), c) tr. por. zastavil trestné stíhanie pre trestné činy výtržnictva podľa § 9 odst. 2, § 202, § 221 odst. 1 tr. zák.

Toto uznesenie bolo doručené obvineným B a C, krotí proti nemu nepodali opravný prostriedok.

Na obvineného A podal okresný prokurátor v Nových Zámkoch obžalobu pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 odst. 1 písm. b) odst. 3 tr. zák. Konanie pred súdom nebolo doteraz skončené.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa OO VB v Nových Zámkoch, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania, podal generálny prokurátor sťažnosť pre porušenie zákona v ktorej vytýka, že uvedené rozhodnutie bolo učinené, bez toho aby bola vec náležite objasnená a bez dostatočného zhodnotenia všetkých doteraz vykonaných dôkazov. Okrem toho generálny prokurátor vytýka pochybenie i v tom smere, že napriek rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania bola proti obvinenému A podaná obžaloba. Podľa názoru generálneho prokurátora bol týmto vadným postupom vyšetrovateľom porušený zákon v ustanoveniach § 2 odst. 5, 6 a § 172 odst. 1 písm. b), c) tr. por.

Na péodklade podanej sťažnosti pre porušenie zákona preskúmal Najvyšší súd správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia ako i správnosť konania ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v niekoľkých smeroch.

Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vyšetrovateľ OO VB v Nových Zámkoch zastavil trestné stíhanie vo veci, bez toho aby bližšie uviedol,. ktorého z obvinených sa rozhodnutie o zastavení trestného stíhania týka. Naviac potom vo výroku tohoto uznesenia uviedol, že trestné stíhanie zastavuje pre spolupáchateľstvo k tresnému činu výtržnictva podľa § 202 a ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 tr. zák.

Tento výrok napadnutého uznesenia je v rozpore s ustanovením § 172 písm. b), c) tr. por. podľa ktorého možno trestné stíhanie zastaviť ohľadne skutku a nie jeho právneho posúdenia.

Keďže trestné stíhanie se vedie proti určitej osobe, musí byť osoba obvineného v rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní bližšie označená potrebnými údajmi nielen preto, aby nedošlo k zámene s inou osobou, ale i preto, aby bolo zrejmé, ktorého s obvinených sa rozhodnutie týka. Nie je preto postačujúce, aby meno osoby ktorej sa rozhodnutie týka bolo uvedené len v odôvodnení rozhodnutia ako sa stalo v danom prípade. Okrem toho chýba v napadnutom uznesení právna úvaha, na ktorej podklade vyšetrovateľ o zastavení trestného stíhania rozhodol. Tento postup odporuje ustanoveniu § 134 odst. 2 tr. por., ktoré takúto povinnosť všetkým orgánom činným v trestnom konaní ukladá.

Predovšetkým však pochybenie vyšetrovateľa OO VB v Nových Zámkoch spočíva v tom, že rozhodol vo veci bez toho, aby bol zistený jeho skutočný stav, čo odporuje ustanoveniu § 2 odst. 5 tr. por. a bez toho aby uvážil všetky okolnosti prípadu, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odst. 6 tr. por.

Podľa obsahu uznesenia o zahájení trestného stíhania spočíval skutok, ktorého sa mali obvinení dopustiť v podstate v tom, že 11. augusta 1967 obvinení A, B a C v nočných hodinách v Nových Zámkoch prepadli X a Y, pričom utrpel ublíženie na zdraví.

Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia zastavil vyšetrovateľ trestné stíhanie proti obvineným B a C v podstate preto, že zranenie, ktoré utrpel X spôsobil obvinený A a nie tiež títo ďalší obvinení.

Ako je zrejmé z tohoto odôvodnenia, omedzil sa vyšetrovateľ pri hodnotení výsledkov doteraz vykonaného dokazovania len na hodnotenie okolností majúcich význam pre posúdenia počínania obvinených voči svedkovi X. Íplne bez povšimnutia však ponechal ďalšie okolnosti, týkajúce sa počínania obvinených voči svedkovi Y i keď tieto boli rovnako súčasťou stíhaného skutku.

Zo svdeckej výpovede Y, vyplýva, že potom, čo bol napadnutý X, rovnako sám dostal ranu do obličaja a bol zvalený na zem. Pritom yahliadol, že jeden z pachateľov sa snažil ho kopnúť. Keď potom zo zeme vstal, musel sa brániť, keďže útočníci jeden po druhom ho napadali päsťami do obličaja a tiež bol niekoľkokrat do obličaja udretý. V dôsledku toho utrpel ľahšie zranenie a o jeho ošetrení predložil vyšetrovaniu lakárske potvrdenie. Svedok Y i v závere svojej výpovedi zotrval na tom, že bol napadnutý tromi jemu neznámymi mužmi a všetkým sa musel brániť.

Obvinený B vo svojej výpovedi uviedol, že svedka Y udrel preto, že menovaný ho predtým rovnako udrel po tvári. Obvinený C len uviedol, že spoluobvinený B skočil medzi obvineného A a svedka Y až potom, keď svedok Y chytil obvineného A, čo urobil preto, aby zabránil zrážke medzi nimi. Naproti tomu obvinený A sa vo svojej výpovedi zmieňuje o tom, že videl ako sa obvinený B a svedok Y bijú.

Tieto okolností mal vyšetrovateľ pri rozhodovaní o ďalšom postupe vo veci starostlivo uvážiť a vzhľadom k rozporom vyskytujúcim sa medzi výponeďami obvinených a výponeďami svedka Y výsluchom všetkých menovaných objasniť. Okrem toho mal si vyšetrovateľ zaobstarať i lekársku zprávu o zranení svedka Y.

Až po staroslivom uvažení všetkých okolností prípadu, odstránení zmienených rozporov a naležitom objasnení veci, mohol vyšetrovateľ učiniť záver o účasti každého z obvinených na napadnutí svedka Y a rozhodnúť o ďalšom postupe vo veci. Za daného stavu dôkazného konania neboli preto dané zákonné podmienky pre rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, takže vyšetrovateľ OO VB v Nových Zámkoch rozhodnutím, ktoré učinil, porušil zákon v ustanoveniach vo výroku tohoto rozsudku uvedených.

So zreteľom na to, že pre zrušenie napadnutého rozhodnutia neboli dané podmienky uvedené v ustanovení § 272 tr. por. obmedzil sa Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí len na výrok o tom, že napadnutím bol porušený zákon vo vytýkaných smeroch.