Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 28.11.1968, sp. zn. 7 Cz 111/68, ECLI:CZ:NS:1968:7.CZ.111.1968.1

Podmienkou pre priznanie invalidného dôchodku pri pracovnom úraze je existencia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazon a invaliditou; nie je však nutné, aby následky úrazu boli jedinou príčinou invalidity. Pre záver o existencii tejto príčinnej súvislosti nemôže postačiť púhe pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu a vystupňovanie neurastenických ťažkostí; treba rozlišovať, či ide o púhe zhoršenie zdravotného stavu prechodnej povahy, alebo či ide o také zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku úrazu, ktoré zakladá (prípadne dovršuje) invaliditu, tj. dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav.

Posúdenie tejto príčinnej súvislosti je otázkou právnou.

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. 11. 1968, 7 Cz 111/68.)

Navrhovateľka sa domáhala toho, aby vzhľadom na následky pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa 16. 7. 1964, jej bol priznaný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze. Rozhodnutím Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia – Správy dôchodkov v Bratislave zo 6. 1. 1967 nebolo jej žiadosti vyhovené.

O opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou do tohto rozhodnutia jednal Krajský súd v Bratislave, ktorý zrušil rozhodnutie odporcu uznesením z 15. 12. 1967. V odôvodnení svojho uznesenia uviedoľ, že sú splnené všetky podmienky pre priznanie invalidného dôchodku pri pracovnom úraze, lebo skutočnosť pracovného úrazu bola riadne preukázaná. Vzhľadom k určitým rozporom, ktoré vyplývali z posudku Krajskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Bratislave, oprel sa súd o znalecký posudok znalcov Katedry súdneho lekárstva v B. Podľa tohto posudku došlo po pracovnom úraze k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, najmä k dalšiemu vystupňovaniu neurastenických ťažklostí. Aj keď podľa názoru znalcov nie je tu bezprostredná príčinná súvislosť invalidity navrhovateľky s pracovným úrazom v tom zmysle, že by úraz spôsobil plnú invaliditu navrhovateľky, je krajský súd toho názoru, že práve v tom, že pracovný úraz spôsobil ďalšie zhoršenie zdravotného stavu, takže navrhovateľka je naďalej invalidná, možno zhľadávať príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom navrhovateľky a jej invaliditou; keby nebolo pracovného úrazu, zdravotný stav navrhovateľky by nevykazoval určité defekty, ktoré podľa znaleckého posudku z úrazu vyplynuli a zdravotný stav navrhovateľky ďalej zhoršujú.

Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon a toto uznesenie zrušil.

Z odôvodněnia:

Predovšetkým treba uviesť, že predmetom prieskumného konania je len skutočnosť, či navrhovateľke prislúcha invalidný dôchodok pri pracovnom úraze. Podmienkou pre priznanie invalidného dôchodku pri pracovnom úraze je existencia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a invaliditou /arg. slová „… je následkom pracovného úrazu“ v § 26 ods. 1 zák. č. 101/1964 Zb.). Nie je, pravda, nutné, aby následky úrazu boli jedinou príčinou invalidity; najmä vzhľadom na znenie a zmysel príslušného zákonného ustanovenia nebráni existencia určitého chorobného stavu možnosti vzniku invalidity po pracovnom úraze. Posúdenie príčinnej súvislosti je otázkou právnou, pre ktorej riešenie si však musí súd zadovážiť potrebný skutkový podklad, a to hlavne v znaleckom posúdení veci. Príčinná súvislosť v naznačenom zmysle musí byť však nepochybne preukázaná. Pre záver o jej existencii nemôže postačiť púhe pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu a vystupňovanie neurastenických ťažkostí; potom je nutné rozlišiť, či ide o púhe zhoršenie zdravotného stavu prechodnej povahy, alebo či ide o také zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku úrazu, ktoré zakladá (prípadne dovršuje) invaliditu, tj. dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav.

Krajský súd vychádzal z týchto zásad. Oprel sa o posudok znalcov Katedry súdneho lekárstva v B., hoci z tohoto posudku nevyplýva existencia príčinnej súvislosti; naopak pri doplňujúcom ústnom posudku pri pojednávaní dňa 15. 12. 1967 konštatoval znalec výslovne, že nie je možné usúdiť na existenciu príčinnej súvislosti meddzi pracovným úrazom a invaliditou, lebo keby navrhovateľka nebola invalidná aj pred úrazom, bol by úraz vyvolal len prechodnú pracovnú neschopnosť. Pokiaľ – aj so zreteľom na takto podaný posudok – mal krajský súd pochybnosti o tom, či predsa nie je daná v zmysle zákona príčinná súvislosť medzi následkami pracovného úrazu navrhovateľky a jej invaliditou, mal pôsobiť na upresnenie a vyjasnenie znaleckého posudku v tomto smere. To bolo tým skôr na mieste, že Krajská posudková komisia sociálneho zabezpečenia v Bratislave – aj keď jej závery nevyzneli celkom zhodne, pokiaľ ide o to, či navrhovateľka je plne alebo čiastočne invalidná – dospela inak k nepochybnému záveru, že potrebná príčinná súvislosť medzi následkami pracovného úrazu a invaliditou nie je daná.

Za tohto stavu veci sa ocitá záver krajského súdu v rozpore so znaleckým posúdením veci; krajský súd nemal preto pro svoj záver vo vykonanom dokazovaní potrebný podklad. Tým porušil zákon v ustanoveniach § 6, 120, 132, 244 ods. 1 o. s. p. v spojitosti s ustanovením § 20 zák. č. 101/1964 Zb.