Rozsudek Nejvyššího soudu ČSSR ze dne 19.12.1968, sp. zn. 8 Tz 124/68, ECLI:CZ:NS:1968:8.TZ.124.1968.1
Právní věta: |
K výkladu slov v súvislosti s touto činnosťou pri ukladaní trestu zákazu činnosti podla 49 ods. 1 tr. zák. |
Soud:
Název soudu se může lišit od tištěné podoby Sbírky, a to z důvodu zpřehlednění a usnadnění vyhledávání.
|
Nejvyšší soud ČSSR |
Datum rozhodnutí: | 19.12.1968 |
Spisová značka: | 8 Tz 124/68 |
Číslo rozhodnutí: | 13 |
Rok: | 1969 |
Sešit: | 6 |
Typ rozhodnutí: | Rozsudek |
Heslo: | Ukládání trestu |
Předpisy: | 140/1961 Sb. § 49 |
Druh: | Rozhodnutí ve věcech trestních |
Sbírkový text rozhodnutí
Č. 13/1969 sb. rozh.
K výkladu slov „v súvislosti s touto činnosťou“ pri ukladaní trestu zákazu činnosti podľa § 49 ods. 1 tr. zák. (Rozsudok Najvyššieho súdu z 19. decembra 1968, 8 Tz 124/68.) Najvyšší súd zrušil pre porušenie zákona v ustanovení § 49 ods. 1 tr. zák. rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch z 13. júna 1968 sp. zn. 1 T 161/68 vo výroku o trestu zákazu vykonávať funkciu zverostrážcu na dobu dvoch rokov a uložil obvinenému trest zákazu činnosti znova tak, že sa mu xakazuje na dobu dvoch rokov používania strelnej poľovníckej zbrane. Z odôvodnenia: Obvinený hájny bol rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 13. júna 1968 sp. zn. 1 T 161/68 uznaný vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody na 1 rok, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Zároveň bol obvinenému podľa § 49 ods. 1 tr. zák. uložený trest zákazu činnosti, totiž zákaz výkonu funkcie zverostrážcu na dobu dvoch rokov. Tento rozsudok sa stal právoplatným, keď proti nemu nebolo podané odvolanie. Obvinený sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 tr. zák. podľa rozsudku tak, že 14. januára 1968 ako zverostrážca a hospodár poľovnického združenia pri kruhovom hone u miestneho cintorína dvakrát vystrelil z poľovníckej brokovnice na zajaca tak, že brokmi odrazenými od dráteného plotu cintorína bol zasiahnutý iný člen poľovníckeho združenia do ľavého oka a spôsobená mu perforácia oka s vyhrezom vnútroočných tkaniv. Toto poranenie, ktorého liečenie a s ním spojená pracovná neschopnosť trvali do 31. marca 1968, malo za následok trvalú stratu zraku ľavého oka. Uvedený skutkový dej okresný súd správne zistil z vykonaných dôkazov a z týchto zístení vyvodil taktiež odpovedajúce právne závery o vine obvineného. Rovnako trest odňatia slobody a jeho výmera boli stanovené v súlade s hľadiskami § 31 ods. 1 a § 23 ods. 1 tr. zák. K pochybeniu však došlo pri ukladaní trestu zákazu činnosti. Podľa § 49 ods. 1 tr. zák. môže súd uložiť zákaz činnosti ak sa páchateľ dopustí trestného činu v súvislosti s trestnou činnosťou zakládajúcou trestný čin, ktorým bol uznaný vinným. To znamená, že súd môže vysloviť zákaz len takej činnosti, akou bola činnosť, s ktorú súvisel trestný čin. V súdeném prípade z vykonaných dôkazov i zo zistenia rozsudku vyplýva, že obvinený sa trestného činu dopustil ako strelec pri hone pri streľbe z poľovníckej pušky. Táto činnosť nevyplývala z funkcie obvineného ako zverostrážcu, ktorej náplňou je ochrana poľovníctva ( § 7 vyhl. Min. poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 21. marca 1962 č. 24). Bolo teda na mieste vyslovenie zákazu činnosti odpovedajúce tej činnosti, z ktorou bolo spojené spáchanie trestného činu. Zákaz výkonu funkcie zverostrážcu, vyslovený okresným súdom, však presahuje zákaz v naznačenom smere a neprimerane znemožňuje obvinenému pracovné a zárobkové možnosti. Činnosť odpovedajúca činnosti, s ktorou súvisel trestný čin, ktorým bol obvinený uznaný vinným, je používania poľovníckej pušky. Bolo preto dôvodné vysloviť v danom prípade zákaz činnosti omedzenej na používanie poľovníckej strelnej zbrane. Takto vymedzený zákaz činnosti, v spojení s uloženým trestom odňatia slobody, by bol postačujúci k dosiahnutiu účelu trestu, lebo by ním bolo dostatočne čelené tomu, aby sa obvinený opätovne dopustil trestného činu. Rozšírenie zákazu na ďalšiu činnosť, ktorá so spáchaním trestného činu nesúvisí, je porušením zákona v ustanovení § 49 ods. 1 tr. zák. Bolo preto treba napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti zrušiť. Keďže nové rozhodnutie v uvedenom smere bolo možné učiniť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí správne zístený, rozhodol Najvyšší súd sám vo veci a uložil obvinenému trest zákazu činnosti v rozsahu odpovedajúcom spáchanej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o časové vymedzenie, v ktorom okresný súd pri výmere trestu odňatia slobody správne hodnotil okolnosti rozhodné pre výmeru trestu. So zreteľom na tieto okolnosti je novo uložený zákaz činnosti primeraný na dobu dvoch rokov. |